Moje príbehy sú poväčšine na páry Sasuke Sakura, Itachi Sakura a párovanie bratov Uchihov s postavami, ktoré som si vymyslela. Ale najviac asi SasuSaku.. Nemám problém ale ani napísať poviedku na iný pár, takže keby boli nejaké návrhy, stačí poslať správu autorovi :)

V cudzom svete 05

22. srpna 2015 v 12:30 | Misao |  V cudzom svete

Kráčali sme bez slova ulicami Konohy. Bola tma a ulice osvetľovali len pouličné slabé svetielka a obrovský mesiac. Sasuke bol divný, nie lenže bol iný ako Sakura, Naruto a Ayame, nemusí mať každý chuť sa usmievať, ale bol napätý. Išiel kúsok predo mnou takže som si ho mohla pekne pozrieť. Kráčal sebaistou chôdzou, chrbát vystretý, hlava vzpriamená a ruky vo vrecku. Nešiel rýchlo, skôr len prekračoval, akoby sa mu ani nechcelo. Veď možno aj..len Naruto ho do toho zatiahol. Stále som kráčala za ním. Zdá sa mi to, alebo je až moc ostražitý? Zrazu zastavil. "Nechápem o čo ti ide.." prehovoril.

Šiblo mu? O čo by mi malo ísť? "Celý čas ma sleduješ už odkedy sme odišli z lesa, čo chceš?" pokračoval. Ja ho sledujem?! Dobre, pár krát som sa na neho zadívala, ale nesledovala som ho. Čo si o sebe vôbec myslí?! Jasné, že teraz idem za ním, ale len preto, že ma má zobrať k Sakure. Už už som išla otvoriť ústa, že mu niečo poviem, keď v tom za mnou niekto prehovoril. "Takže si si ma všimol.." hrubý mužský hlas bol celkom blízko. Trhla som sebou a pozerala som do tváre vysokému modrookému blondiakovi. "Pozerám, že máš aj spoločnosť. Itachi bude rád, že si sa konečne zameral na svoj druhý cieľ.." uškrnul sa. Bolo medzi nami možno pol metra priestoru a Sasuke bol asi dva metre za mnou, no v sekunde sa ocitol medzi mnou a chlapom v divnom čiernom plášti s červenými mrakmi. Bol tak blízko pri mne, že som mohla cítiť jeho vôňu, ktorá bola..povedzme si úprimne, božská. Nevoňal ako žiadny parfém, alebo sprej, voňal ako chlap. "Čo chceš Deidara?" prehovoril a znova mi z jeho hlasu nabehli zimomriavky, taký bol chladný. "Bol som nablízku, tak som si povedal, že skontrolujem Itachiho malého brata.." nahol sa cez Sasukeho rameno a pozrel na mňa "a jeho ustráchanú priateľku.." zasmial sa. Ustráchanú? Priateľku? To akože mňa!? Ja nie som jeho priateľka a už vôbec nie som ustráchaná! Alebo.. je pravda, že srdce mi bilo rýchlo, kolená sa mi mierne triasli a asi kebyže chcem prehovoriť, zachveje sa mi hlas, ale nečudujte sa mi. Ten chlap mal v sebe niečo hrozné, tak ako aj Sasuke, neviem ako by som to popísala..akoby ohromná vnútorná energia..ale taká zlá a temná..a mocná.. Sasuke sa nahol na tú istá stranu čo chlap, takže mu zakryl výhľad na mňa. "Nemá ťa čo zaujímať, čo sa deje so mnou, ani nikým v mojom okolí.." povedal Sasuke a keď sa chlap narovnal, narovnal sa aj on. "A Itachimu odkáž, že to, že som ho ešte nezabil neznamená, že som ho prestal nenávidieť.." povedal pokojne, ale ja som sa zľakla. Ak som mala doteraz pocit, že rozpráva chladne, táto veta bola priam mrazivá. Toľko nenávisti a pohŕdania by človek nedokázal dať najavo pohľadom, čo on dokázal iba tónom hlasu. Kto je ten Itachi? Nepovedal blondiak, že došiel pozrieť jeho malého brata? "Haha, poteší sa" zasmial sa blondiak. "A nepredstavíš nás?" znova sa naklonil, aby na mňa videl. "Ona nemá čas zaoberať sa niekym ako ty" odvetil Sasuke. "Ach áno, zabudol som. Kto by vôbec čakal, že sa na neho dostane keď je nablízku sám Uchiha" povedal ironicky chlap a narovnal sa. "Som rád, že si si spomenul.." odvetil Sasuke a aj keď som mu nevidela do tváre, mala som pocit, že sa pousmial. "Jáj a aby som nezabudol, vraj príde brácho v priebehu týždňa na návštevu.." zasmial sa. Sasukemu sa naplo telo a ja som mohla aj cez tričko vidieť jeho vypracovaný chrbát..Nekukaj tam Simona, máš doma frajera! "Vypadni už, je mi z tvojich rečí zle" prehodil Sasuke, no stále bol napätý, ešte viac ako pred tým. "Z mojich rečí, ale moje reči sú predsa umenie.." niečo mrmlal a ja som nevedela odtrhnúť zrak zo Sasukeho chrbta. Uhni pohľadom no tak!! Podarilo sa, pozrela som do zeme a tam som zbadala bieleho pavúka. "..a umenie je.." započula som niečo tesne pred tým, než som pavúka zašliapla. Keď som dupla nohou, Sasuke sa otočil a blondiak sa tiež nahol. Obaja sa pozerali na rozmáznutého pavúka, z ktorého sa ako keby sypal biely prášok.. "Čo si to spravila?!" zrúkol blondiak a Sasuke mal na tvári pobavený výraz. "Ani ťa nepozná a vie, že tvoje umenie stojí za hovno" povedal s úškrnom a znova sa otočil na chlapa. "Ty malý.." sykol blondiak a vyhodil do vzduchu niečo, čo sa následne po zvláštnom znaku jeho rúk zväčšilo ako vata, keď ju hodíte do vody, len toto bolo rýchlejšie a nevyzeralo to na mäkký obláčik..čo to do čerta je?! Obria sova?! Začalo to padať priamo na nás. Sasuke vystrel ruku smerom hore a z nej mu vyšľahol blesk, ktorý rozpolil divnú vec na polovicu a tá následne vybuchla ešte vysoko nad našimi hlavami. Vyorane som na to pozerala.. chlap, čo zväčšuje vybuchujúce veci na počkanie, a Sasuke, ktorému z rúk šľahajú blesky..tentokrát sa mi kolená úplne podlomili a ja som spadla dozadu, priamo na zadok. Nikdy som nechápala tomu - keď to uvidíš, spadneš na riť, no teraz už áno..Sasuke sa na mňa letmo pozrel a znova sa venoval chlapovi pre ním. "Vypadni Deidara, lebo ťa tu zabijem.." zavrčal Sasuke a jeho postoj sa zmenil. Už nebol napätý. Nemal strach z toho chlapa, mala som skôr pocit, že ho baví s ním bojovať. To je naozaj až taký silný? Alebo si len moc verí? Nech tak či onak, moje duševné rozpoloženie to nevydržalo. Do očí sa mi nahrnuli slzy a skôr ako som im stihla zabrániť sa začali kotúľať jedna po druhej po mojej tvári. Nie som plačko, ani ma nič tak ľahko nevyvedie z miery, ale toto bolo moc. Pred očami mi prebehol takmer celý môj život a tým že mám len 19 toho teda moc nebolo..Kto to kedy do pekla videl aby niekto šľahal z rúk blesky!? Čo je to boh bleskov? Thor bez kladiva?!? "Dobre, pôjdem.." povedal už pokojne blondiak. "Nie že by som sa ťa bál, len nemám chuť na bitku a už vôbec nie tu, kde si doma.." slovo doma nechal obzvlášť vyznieť. Sasuke zaťal päste. "A upokoj si frajerku.. myslím, že sa zrútila.." s týmito slovami a smiechom zmizol. A to doslova.. bol tu a v stotine tu už nebol. Sasuke sa otočil a čupol si ku mne. Nič nepovedal, len sa na mňa pozeral. Pozerali sme si do očí, on ľahostajne a ja vystrašene, veď som mohla zomrieť.. "Čo sa stalo?" spýtal sa napokon. "Ja.." začala som, no cez vzlyky sa mi ťažko rozprávalo.. "Ty?" snažil sa zo mňa netrpezlivo dostať. Bolo vidno, že je zaskočený keď ma pozoroval, len som nevedela z čoho. "Ja..nie som..tvoja frajerka!" vyhlásila som napokon prvú vetu ktorú som v hlave dokázala dať dokopy. Prečo som trepla práve toto?? Sasuke sa usmial. Prvý krát som videla jeho úprimný pobavený úsmev a takmer mi to vyrazilo dych. Aj plakať som takmer zabudla, sem tam mnou šklbol nejaký doznievajúci vzlyk. Zostala som očami visieť na jeho perách až kým znova neprehovoril. "Pre toto si sa rozplakala? Lebo nie si moja frajerka?" pozeral na mňa s pobavením. Milý úsmev vystriedal frajerský úškrn, ktorý sa mi už až tak nepáčil. "Nie, preto nie..a nevadí mi, že nie som tvoja frajerka.." povedala som a už som hovorila pevnejším hlasom. Čo si o sebe myslí?! "Tak prečo si to povedala?" hovoril a stále mal na tvári pobavený výraz. Neviem prečo ale vytočilo ma to. "Nevadí mi, že nie som tvoja frajerka! Vadí mi, že si to ten chlap myslí!" štekla som mu do tváre. "Predstava, že si moja priateľka je ti taká nepríjemná?" spýtal sa stále s rovnakým výrazom. "To si píš, že áno!" povedala som a jeho výraz sa zmenil. Mal na tvári kŕčovitý úškrn a prekvapene pozeral. "Ja už priateľa mám! A toho najlepšieho! Je príjemný, zábavný, dobrosrdečný a nemám z neho strach!" povedala som a demonštratívne som si prekrížila ruky na prsiach. Neviem, čo som povedala, no po prekvapenom výraze nebolo ani stopy a už znova mal ten frajerský úškrn, ktorý, áno popravde bol pekný, ale aj ma vytáčal. "Takže sa ma bojíš?" spýtal sa. "A čuduješ sa? Vysielaš z dlaní blesky a z tvojho pohľadu mrazí a keď prehovoríš, mám pocit, že nenávidíš celý svet!" vychrlila som na neho. Na sekundu, ktorú som však stihla postrehnúť sa zarazil, no potom pokračoval s vážnou tvárou. "No vidíš, nie si tu ani jeden deň a už ma poznáš lepšie ako hocikto iný." O čom to do pekla.. "To že vidím ako sa chováš, neznamená, že ťa poznám.." povedala som už miernejšie. Tentokrát sa svoje prekvapenie ani nesnažil zakryť. "Neviem, či si taký ku všetkým alebo tak pôsobíš len na mňa. Neviem čo máš rád a čo nie, ani neviem prečo si taký, či sa ti niečo stalo alebo to máš v povahe od mala. Nepoznám ťa vôbec a ak si toto naozaj ty, ani nemám záujem.." povedala som a vykročila som preč. Nezaujíma ma, či sa urazí, alebo sa nad tým zamyslí, aj keď mám pocit, že nad tým len mávne rukou. Pôsobil chladne a ja zimu rada nemám. Nemám rada, keď sa pri niekom cítim nepríjemne a on tak na mňa pôsobí. Je presne ten typ, od ktorého najradšej odídem aj keď neviem kam. Tak ako teraz.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Dúfam, že sa vám na mojej stránke páči a ak by ste mali hocijaké pripomienky, napíšte mi.. Arigato :)