Moje príbehy sú poväčšine na páry Sasuke Sakura, Itachi Sakura a párovanie bratov Uchihov s postavami, ktoré som si vymyslela. Ale najviac asi SasuSaku.. Nemám problém ale ani napísať poviedku na iný pár, takže keby boli nejaké návrhy, stačí poslať správu autorovi :)

V cudzom svete 06

25. srpna 2015 v 12:30 | Misao |  V cudzom svete
Išla som po ceste, ktorou sme išli, kým nás ten blondiak nevyrušil. Išla som dosť dlho, a začínala som mať pocit, že som to prešla, a že už som zablúdila. Pár krát som sa otočila, či Sasuke nejde za mnou. Nešiel. Prečo by aj mal. V duchu som nadávala na Naruta, že ma zveril do rúk takému chmuľovi keď v tom sa objavil meter predo mnou.

Pozeral sa tými tmavými očami a znova som nedokázala vyčítať ani jednu emóciu. Podišiel k domu pri ktorom som stála a zazvonil. Počula som, akoby otváranie dverí a pozrela som hore, na balkón, na ktorý vyšla Sakura. "Už idem" zvolala a znova zmizla. Išla som poďakovať Sasukemu, no keď som sa pozrela na miesto, kde pred chvíľou stál, nebol tam. Ani nikde naokolo. Tak rýchlo ako sa tu zjavil tak rýchlo zmizol. V tichosti a v sekunde, ako blondiak. A potom že nemajte z neho strach. Pozoroval ma celú cestu? Alebo sa tu zjavil náhodne? Alebo tu čakal? No z mojich myšlienok ma vyrušila Sakura, ktorá otvorila dvere. "Poď ďalej. Boli ste tam celkom dlho, ja už som stihla aj vyprať, už sa to suší.." hovorila a viedla ma do domu. Domček nebol veľký, ale bol útulný. Ako som neskôr zistila, dole mal kuchyňu a obývačku a hore dve izby, spálňa Sakuriných rodičov a Sakurina izba. A samozrejme na každom poschodí záchod a na hornom aj kúpelňa. Sakura mala ako jediná v izbe balkón, na ktorom sme sa usadili. Sedelo sa tu príjemne. Konečne som si mohla odfúknuť, pretože mrazivý pocit, ktorý mi zostal po Sasukem pomaly opadával. Aj keď som o neho záujem nemala, prišiel mi zaujímavý. Na škole totiž študujem psychológiu a Sasukeho povaha bola iná ako tie s akými som sa doteraz stretla. Chvíľu taký, potom iný ..menil sa ako počasie, ale nikdy nezasvietilo slnko. Stále bolo pod mrakom a chladne, iba sem tam zapršalo, zafúkalo, alebo sa spustili hromy blesky.. ach tie blesky.. zaujímalo by ma, či ostatný vedia o tej Sasukeho schopnosti. Alebo vôbec, čo si o ňom myslia. A taktiež, kto je Itachi.. "Stalo sa niečo?" prehovorila Sakura a vytrhla ma z mojich myšlienok. "Kto je Itachi?" vypadlo zo mňa skôr ako som stihla pouvažovať nad tým, čo poviem. Sakura vyzerala zmätene. "Sasuke pred tebou spomenul Itachiho?" pozerala na mňa so záujmom. "No..tak nejak.." odvetila som. Nechcelo sa mi vysvetľovať, čo sa stalo. Že sme stretli blondiaka s divnými vybuchujúcimi vecami a on ovládal blesk.. "Wau..musela si na neho urobiť dojem.." povedala a na jej výraze bolo vidno, že ju to zamrzelo. "Tebe sa Sasuke páči, však?" usmiala som sa. Sakura sa začervenala a tiež sa pousmiala. "Je to zložité.." povedala, ale ja už som vedela svoje. Aj keď som nevedela čo je zložité, ale so Sasukem asi všetko, vedela som, že je v tom až po uši. Chvíľu sa v nej bili jej vlastné myšlienky, no potom zavrtela hlavou a znova sa pousmiala. "Itachi je Sasukeho starší brat." Myslela som si.. "Keď bol Sasuke malý, Itachi vyzabíjal celý jeho klan, mamu, otca, proste všetkých okrem Sasukeho a potom ušiel a stal sa z neho hľadaný ninja." Ninja? Naozaj práve povedala ninja? A že niekto zabil celú svoju rodinu?! Vytreštila som oči. Myslela som si, že po bleskoch a veľkých sovách ma už nič neprekvapí, no toto som nečakala. "Keď bol Sasuke väčší, odišiel za jedným bláznom..tým z Marsu.." žmurkla na mňa.. "Orochimaru.." povedala som a aj ja som sa zasmiala. "Presne.. u neho zosilnej a chcel sa pomstiť.. no potom vyšla najavo pravda, že to bola Itachiho misia a ak by nezabil všetkých Uchihov, vypukla by vojna." Pokračovala už bez úsmevu. "Ako môže vypuknúť vojna kvôli jednému klanu?" nechápala som. "Klan Uchiha bol mocný.. jeden z najmocnejších.. v skratke, po tom ako Sasuke zistil pravdu sa vrátil sem do Konohy a už nenaháňal Itachiho. Ale ja viem, že na svoju pomstu aj tak nezabudol, pretože vždy keď niekto spomenie jeho brata.." na chvíľu sa zamyslela. "Tak sa mu napne celé telo a začne ním cukať?" spýtala som sa. Sakura sa znova pousmiala. "Áno.." "Nevedela som, že to mal Sasuke tak ťažké v živote.." povedala som, keď sa mi zdalo, že je príliš dlho ticho. Sakura len prikývla, akoby si v hlave upratovala svoje myšlienky. "Mali by sme ísť spať, pretože nás, teda aspoň mňa čaká ťažký tréning" povedala a zodvihla sa. Tiež som sa postavila na znak súhlasu. Vošli sme do domu, kde mi Sakura dala nočnú košeľu a čistý uterák a ukázala mi, kam si môžem po sprche ľahnúť. Ona už bola v pyžame a tak sa zavrela v izbe vedľa. Po dobrej sprche som si obliekla košieľku a zaľahla do mesiacom osvetlovanej postele.. Aj keď som dlho nevedela zaspať, pretože som mala v hlave zmätok, jednak kvôli sebe, ale aj kvôli Sasukemu, nakoniec sa mi to podarilo.

Snívalo sa mi, že ma niekto prenasleduje. Pár chladných očí s červeným odleskom.. keď už som nevládala bežať, zobudila som sa. Bola som v posteli u Sakury, no niečo bolo iné. Bola tu priveľká tma. Keď som pozrela na okno, kde mal svietiť mesiac, zbadala som siluetu, ktorá čupela na okenici a pozorovala ma krvavočervenými očami s nejakými vzormi. Tie oči ma prepaľovali akoby chceli vidieť až do hĺbky mojej duše. Boli chladné, ešte chladnejšie než tie Sasukeho, a to som myslela, že sa to nedá. Nedokázala som sa ani pohnúť, bola som ako v tranze.. takto nejak si predstavujem pocit pred smrťou. Chlad, neistota a paralyzované telo. Je to ono? Zomieram? Srdce mi tĺklo ako zbesilé, až som ho mohla počuť. Rozliehalo sa po celej izbe. Ten chlap ho tiež musel počuť, určite. Zoskočil z parapety dovnútra a keď ku mne podišiel svetlo z mesiaca mi ho ukázalo. Mal bledú pokožku, podobnú Sasukemu, dokonca aj tie rysy, ale nebol to on. Tento chlap bol starší, nie o veľa ale bol, tmavé vlasy mal zopnuté v cope, až na pár neposlušných pramienkov, ktoré mu viseli do tváre. Mal aj rovnakú, čelenku ako Sasuke, Sakura a Naruto, ale on mal ten znak prečiarknutý. Stále na mňa uprene pozeral tými červenými očami. Už bol takmer pri mne, už som cítila teplo sálajúce z jeho tela, čo ma celkom prekvapilo, pretože som myslela, že smrť je studená jak telo mŕtveho, a v tom som zavrela oči, nechcela som sa pozerať mojej smrti do očí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Dúfam, že sa vám na mojej stránke páči a ak by ste mali hocijaké pripomienky, napíšte mi.. Arigato :)