Moje príbehy sú poväčšine na páry Sasuke Sakura, Itachi Sakura a párovanie bratov Uchihov s postavami, ktoré som si vymyslela. Ale najviac asi SasuSaku.. Nemám problém ale ani napísať poviedku na iný pár, takže keby boli nejaké návrhy, stačí poslať správu autorovi :)

V cudzom svete 08

29. srpna 2015 v 12:30 | Misao |  V cudzom svete
"Sasuke!" zakričal Kakashi a v sekunde bol pri mne. Je brutálne rýchly. To bolo posledné, čom som si okrem Sasukeho červených očí s divným vzorom všimla a v tom nič. Tma.


Prebrala som sa a sťažka som otvorila oči. Kde som? Biele povliečky na posteli, na ktorej som ležala a pípajúce prístroje mi to objasnili. Bola som v nemocnici. Čo sa stalo? Aha, Sasuke ma udrel, pretože som sa nedokázala pohnúť. Zastavili ma tie oči. Ako z toho sna, len..trocha iný vzor v tej červenej. Brutálne ma bolela ľavá časť tváre a chrbát. Tvár som mala napuchnutú, pretože mi do polky zorného poľa zasahovalo vlastné líce. "Toto prehnal.." započula som Narutov hlas z chodby. "Bola to dosť veľká rana, nečudujem sa, že odpadla. A to ešte Sasuke nešiel naplno.." povedala Sakura. Nešiel naplno?! Veď ja som tam dala asi najväčší výkon v mojom živote a on nešiel naplno. "Aj tak nemal použiť Sharingan! Kakashi jasne povedal žiadne genjutsu!" rozčuľoval sa Naruto. "Vlastne, Sharingan nie je genjutsu. Je to kekkei genkai..takže pravidlá neporušil.." bránila Sasukeho Sakura. Sharingan? "Ale bola skvelá!" zmenil tón hlasu Naruto. "Áno, na to, že asi nikdy netrénovala taijutsu bola úžasná. Keby bojovala so mnou, asi by ma premohla.." "Teba? Ty by si dala jednu ranu a v nemocnici by bola minimálne dva mesiace..máš väčšiu šupu ako Sasuke" povedal Naruto a mnou prešla triaška. Aj Sakura vie takto bojovať? To jemné dievča má väčšiu ranu ako Sasuke?! "Ale to len s chakrou, kebyže ju nesmiem použiť, dala by ma dole.. s trochou tréningu bude veľmi silná" naozaj o mne Sakura tak dobre hovorí, a ja som si na začiatku myslela, že bude otravná. "A potom to Sasukemu vráti!" zvolal Naruto. "Až taká silná asi nie.." zasmiala sa Sakura a vošla do izby v ktorej som ležala. "Už si hore!" zvolala nadšene Sakura. "Simi-chan! Veľmi to bolí?" priskočil k mojej posteli Naruto. "Dosť.." priznala som. "Bolo to od Sasukeho nefér aj keď vraj chcel len prečítať tvoje pohyby.." bľabotal Naruto. "To je v poriadku, stáva sa aj horšie.." usmiala som sa na nich..teda chcela som, ale po miernom pokuse som tvár dokázala skriviť len do bolestnej grimasy. Pravdou je, že ma nikdy nič takto ešte nebolelo a to som mala tvrdého trénera. "Ukáž sa mi, aspoň zmiernim ten opuch.." povedala Sakura a podišla ku mne. Ruky mi ako keby priložila na tvár, ale nedotýkala sa jej a zrazu jej z nich začalo sršať zelenkavé svetielko. "Čo to.." zľakla som sa, no Naruto sa len usmieval. "Sakura je medik, ona ti pomôže.." povedal a ja som sa uvoľnila. Neviem prečo, ale tomuto blonďavému Tarzanovi som naplno dôverovala. Po chvíli Sakura stiahla ruky a ja som naozaj pocítila úľavu, dokonca som už nemala ani tak veľké líce. V tom sa vo dverách objavil Kakashi so Sasukem. Neviem prečo ale myklo mnou, keď som ho zbadala. "Sakura, Naruto, poďte na chvíľu so mnou.
Naruto so Sakurou odišli z izby a dnu vošiel Sasuke, ktorý zavrel dvere. Rozbúchalo sa mi srdce. Prišiel ma doraziť? A to mu len tak dovolia?! Podišiel ku mne. "Bojíš sa ma?" spýtal sa a znova som z neho nedokázala vyčítať jedinú emóciu. "Bála som sa ťa pred tým, teraz ma desíš.." odpovedala som po pravde. Sklonil hlavu. A chvíľu bolo ticho. "To som nechcel.." povedal napokon. "Nečakal som, že prestaneš bojovať, išlo ti to naozaj dobre.." páni.. pochvala od Sasukeho? "Čo si čakal? Tie oči..čo to bolo?" viac ako strach ma premohla zvedavosť. "To bol Sharingan. Dedičná schopnosť Uchihov.." vysvetlil. Uchihov? Je možné, že ten chlap v mojom sne bol Uchiha? "Na čo to je?" "Na rôzne veci, ja som to použil aby som vedel prečítať tvoje pohyby" hovoril. "Moje pochyby?" stále som nechápala. "Sharingan mi umožní prečítať si a poprípade skopírovať hocijaké jutsu" povedal a v tom sa uchcechtol. "Vieš čo mi nejde do hlavy?" spýtal sa a ja som zavrtela hlavou. "Nedokázal som to. Ako keby si útočila a bránila sa po svojom, nemala si v tom nič iné, len čisto ten boj, prispôsobovala si sa podľa okolností a možností..Vždy inak.." pozrel sa na mňa tými tmavými očami a ja som sa v nich znova začala strácať. "Si zvláštna.." povedal po chvíli. "Ale to je dobre.." hovoril akoby pre seba, pretože už pozeral do zeme. "Prečo si vlastne prišiel?" spýtala som sa, pretože mi to došlo divné. "Kakashi ma poslal.. ospravedlniť sa.." priznal. Teraz som sa zasmiala ja. "Čo?" nadvihol obočie. "Že si mi tu povedal veľa vecí, ale ani jedna z nich nebola prepáč.." pozrela som sa na neho s pobavením. Znova nahodil ten jeho úškrn. "To odo mňa ani nečakaj.." povedal na rovinu. "Tak potom prečo tu ešte si?" podrypla som ho. Nepovedal nič, len sa na mňa ešte raz pozrel, postavil sa a odišiel. O čo tomu chlapcovi pre Krista pána ide?!
Nemala som však ani čas na premýšľanie, pretože vošiel Kakashi. "Lekárka povedala, že je všetko v poriadku a môžeš ísť. Nemáš otras mozgu, aj keď sa tomu trocha čudujem.." povedal. "To je dobre.." prikývla som a začala sa zbierať z postele. "Tsunade-sama mi dala pre teba toto.." podával mi nejaké kľúče. "Čo to je?" nechápala som. "Kľúče od tvojho dočasného bytu..Naruto so Sakurou ťa tam odprevadia." usmieval sa.. to som videla aj cez masku. "Dočasný byt? Len tak?" stále som tomu nerozumela. "Neviem ako to chodí u vás, ale u nás si pomáhame.." položil kľúče na stolík, pretože som bola v úžase a s pootvorenými ústami som na neho pozerala. "Dúfam, že sa ti Sasuke ospravedlnil.." pozrel ešte na mňa odo dverí. "A-áno.." kývla som. "Heh, to sa mi páči.. nepotopíš kamaráta.. vítaj v tíme 7.." a s týmito slovami odišiel.

Moc som tomu nerozumela, ale podľa toho, čo Naruto a Sakura hovorili po ceste, kým sme nedošli k môjmu dočasnému bytu som bola zaradená k nim do tímu. Čo im šiblo? Veď ja musím ísť domov! Všetci na mňa čakajú, mama, otec, môj frajer a moji priatelia. "Kakashi len tak niekoho do tímu nepríjme, musela si na neho urobiť dojem.." znova sa uškŕňal Naruto. Mykla som ramenami. "Si v poriadku?" spozorovala Sakura moju skleslú náladu. "Áno..len..som unavená.." zaklamala som. Vôbec som nebola unavená, ale čo im mám čo vykladať, že mi chýba môj domov, mali by ma za nevďačnicu a to ja rozhodne nie som. "Už si môžeš oddýchnuť, sme tu.." ukázala na trojposchodovú bytovku.. aspoň mne to tak prišlo. "Uhm..Ďakujem.." povedala som a vyskúšala jeden z kľúčov. Pasoval. "Už si poradíš, necháme ťa, nech oddychuješ, zajtra sa po teba zastavím okolo pol deviatej a pôjdeme na raňajky" zakývala mi Sakura aj Naruto a odišli preč. Vošla som do vchodu, vyšla po malých schodíkoch a narazila na troje dvere. 3A, 3B, 3C .. pozrela som na štítok na kľúčoch. 3B.. podišla som k tým dverám a odomkla si. Bytík bol malý, jedna izba, jedna kuchyňa a jedna kúpeľňa. Nič viac, nič menej. Zavrela som za sebou dvere a vošla do izby. Bola maličká, malá posteľ, nočný stolík a jedna skriňa. Malé, ale útulné. Kde by som sa u nás dočkala niečoho takého, že cudziemu človeku len tak dajú byt. No, viem o takých prípadoch, ale o tom pomlčím. Ľahla som si na posteľ. Nebola som vôbec unavená, v nemocnici som spala dosť, pretože som sa tam mohla dostať okolo obeda a teraz je už noc. Pozrela som na môj iPod. 21:48 .. Dosť.. privrela som oči a znova si premietala všetko, čo sa mi stalo.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Dúfam, že sa vám na mojej stránke páči a ak by ste mali hocijaké pripomienky, napíšte mi.. Arigato :)