Moje príbehy sú poväčšine na páry Sasuke Sakura, Itachi Sakura a párovanie bratov Uchihov s postavami, ktoré som si vymyslela. Ale najviac asi SasuSaku.. Nemám problém ale ani napísať poviedku na iný pár, takže keby boli nejaké návrhy, stačí poslať správu autorovi :)

Bude moje svetlo? 02

11. září 2015 v 14:30 | Misao |  Bude moje svetlo?
"Chcela by som, aby si mi povedal, ak sa ti niečo nebude pozdávať.. Ak budeš mať nejaké výhrady, alebo ak by si niečo potreboval.." hovorila som a v tom do mňa zapichol pohľad. "Potrebujem.." začal a ja som dychtivo vyhŕkla "Čo? Čo potrebuješ?!" asi som pri tom aj podskočila z postele. Bola som šťastná.. Môj prvý zverenec... netrvalo mi dlho a zlomila som v ňom ten neprítomný pohľad.. a hneď mi povie, čo potrebuje.. skvelý štart.. "Byť sám.." povedal a mne takmer oči vypadli z jamiek.. "Potrebujem byť sám.." zopakoval a znova sa zapozeral do steny.. "Ach.." zasekla som sa. Čo teraz? "Dobre.." zašepkala som a odišla z izby.. Až keď som bola za jeho dverami som si uvedomila, že som v jeho blízkosti takmer nedýchala.. až teraz som sa zhlboka nadýchla.. Čo to s ním je?




Sasuke

Neviem kto to bol, ale dúfam, že odíde tak isto rýchlo ako tá posledná.. Unavujú ma.. Všetci sa chcú rozprávať a chcú vedieť, čo ma trápi a čo potrebujem.. pche.. pritom je to tak jednoduché.. Potrebujem byť sám.. Bez nejakých rečí a zbytočných pohybov. Len ja.. moja posteľ, hrubé závesy a snehobiela stena.. Jak je možné, že je tak čistá.. Tak biela.. Ako pokožka mojej mamy v to ráno.. Takmer taká bledá ako pokožka tej novej.. Pred očami som zrazu mal jej veľké smaragdové oči.. Zavrtel som hlavou.. Čo to je? Ako sa to vlastne volala? Ako je možné, že zrazu vidím ju.. Moja hlava mi ju nechce dať preč z obrazu.. Sakra!

Sakura

Konečne som zo seba zmyla ten strach, ktorý vo mne ten chlapec zanechal.. Sakura zober sa! Si tu na to, aby si mu pomohla.. A nepomôžeš mu, keď sa ho budeš báť! Brr.. ale je tu zima.. Ja hlúpa hlúpa hlúpa! Zbalila som si všetko možné ale mikinu ani jednu.. ani sveter.. Ach! Kto mal vedieť, že noci sú tu také chladné? Kráčala som zo spŕch do svojej izby a takmer mi vynechalo srdce, keď som zistila, že mám pootvorené dvere. Som si istá, že som ich zamykala. Pobehla som v župane k izbe a nakukla do nej. V mojej malej súkromnej knižnici sa niekto vŕtal.. Viac som nevidela, lebo som si vlastným tieňom zakryla osvetlenie z chodby. "Čo si myslíš, že robíš?!" zvolala som a zažla svetlo. Bol to chlapec d blonďavými vlasmi.. Zvrtol sa a zahanbene na mňa pozeral. "Prepáč.." zašomral. Upieral na mňa veľké hrejivé modré oči. "Čo ti to napadlo?!" karhavo som dala ruky v bok. "Knihy.. milujem knihy.. a sem mi nedovolil vziať si ani jednu.. Chýba mi to.. Tvrdý obal a jemné stránky.. Malé tlačené písmená.." hovoril a pohladil knihu, ktorú držal v ruke. Prvé vydanie búrlivých výšin.. Moja srdcovka.. "Vrátiš mi ju?" spýtala som sa milo. Bolo by mi nesmierne ľúto, kebyže mi ju poškodí. Chlapec prikývol a podal jej knižku. "Ďakujem.." usmiala som sa. Aj on sa chabo usmial, no potom posmutnel a odchádzal preč.. Bolo mi ho ľúto.. "Počkaj!" zvolala som skôr jak som si to stihla premyslieť. Vzápätí sa zvrtol a bol pri mne. "Áno?" dychtivo sa na mňa pozeral. "Požičiam ti jednu ak chceš.." povedala som a postavila som sa ku knihám.. Predpokladajme, že to nemá v hlave moc v poriadku.. Ktorá mi bude najmenej chýbať.. Podala som mu klasické Ezopové bájky s ponaučením. Ani neviem, prečo som ju zobrala.. Asi mi pripomínala detstvo.. "Táto by na začiatok mohla stačiť.." podala som mu ju. "Na začiatok.." zopakoval a potom sa mu rozjasnila tvár.. "Keď ju prečítam, požičiaš mi ďalšiu?" nadšene zvieral bájky. Prikývla som. "Ďakujem.." vyhŕkol. "Ako sa voláš?" spýtala som sa. Prehodil si ofinku, aby ju nemal v očiach a zazubil sa. "Deidara.. a ty?" "Sakura.." odvetila som. "Prečo tebe dovolili knižky?" zaujímal sa. "Som opatrovateľka.." vysvetlila som mu. "Páni.. škoda, že nie moja.. Síce aj moja je fajn, Konan.. No radšej by som mal Ino.. je krásna.. alebo teba.. máš veľa knižiek.. a aj ty si pekná.." hovoril trocha sekane. Takže.. každý tú má svojho opatrovateľa? "Ďakujem.." nervózne som sa usmiala. "Koho máš na starosti ty?" "Sasuke Uchiha.." povedala som.. A zostala som nervózna.. už len z jeho mena.. "Och.. dúfam, že neodídeš tak skoro, ako jeho posledná.." pozrel sa na mňa a v jeho očiach bol.. súcit? Pozrel sa na jednu stranu, potom na druhú a trocha odo mňa odstúpil.. "Spomeň čerta.." šepol.. Nechápala som, no za pár sekúnd sa pred mojimi dverami zastavil Sasuke. Pohľadom si premeral Deidaru a potom sa otočil na mňa. "Potrebujem byť s tebou sám.." povedal ľadovým hlasom. V ruke mal uterák a zubnú kefku, nadvihla som obočie.. Prečo som mu neverila? "Dobre.." povedala som napokon. "Deidara, zastav sa ešte niekedy.." usmiala som sa na neho a pokynula Sasukemu, aby vošiel do mojej izby. Deidara sa usmial a odišiel.
Keď som zavrela dvere, Sasuke ma prebodával pohľadom. "Čo by si potreboval?" usmiala som sa, aj keď som bola nervózna. "Páčia sa ti blondiaci?" znovu naklonil hlavu na bok. Čo či sa mi? "Heh.. Myslím, že to je moja záležitosť.." nervózne som sa zasmiala. Sasuke prikývol a mlčky ma pozoroval. To bolo všetko? Alebo som ho svojou odpoveďou odstrašila. Asi.. Ja chcem, aby mi dôveroval, mala by som mu ukázať, že nie je zlé hovoriť o osobných veciach. "Keď sa nad tým zamyslím, nemám vyložene svoj typ.." povedala som a naklonila som hlavu rovnako ako on. "Dobre.." povedal. "Pýtal si sa, kvôli Deidarovi?" nedalo mi to. Neodpovedal. Mlčal a zrazu ku mne zodvihol ruku. Celá som stuhla, a bez dychu ho pozorovala. Pohladil ma po líci.. Pozeral na trasu jeho ruky a keď ma chytil za bradu a pozrel sa mi do očí.. Boli iné.. Jeho pohľad bol tak mäkký a hlboký.. Zalapala som po dychu.. Už druhý krát za deň.. kvôli nemu.. V tom akoby sa prebral. Zavrtel hlavou a pohľad mu znova stvrdol. Stiahol ruku a bez slova odišiel. Čo to do pekla bolo?! Vydýchla som, keď zavrel dvere.

Sasuke

Prečo som tam vlastne išiel? Ach áno.. Do kúpeľne.. Prečo ma tak naštvalo, keď som ju videl pri ňom? Bolo to mimovolné, no napli sa mi všetky svaly a tlak mi stúpol.. Prečo sa s ním bavila? Je to moja opatrovateľka.. nemá sa čo baviť s inými.. Musím sa porozprávať s Konan.. nech ho drží od nej ďalej. Nemá svoj typ.. Pche.. Videl som, ako sa na neho usmievala.. Mňa neoblbne.. Už sa ale nesmiem nechať strhnúť jej bledou a jemnou pokožkou.. Sám si neviem vysvetliť, prečo som ju pohladil.. Ale neprišlo mi to ako zlý nápad.. Naopak.. To ako sa vystrašene na mňa pozerala, chcel som ju upokojiť.. Do pekla, čo to so mnou je.. Nemám ju upokojovať.. Musím ju dostať preč!

Sakura

Vošla som do spoločenskej miestnosti, v ktorej bolo len zopár ľudí.. "Pomôžem vám?" oslovil ma šedo-vlasý chlap, ktorý si čítal akúsi knižku. "Nie.. len sa pozerám.." usmiala som sa. "Môžem vedieť, kto je váš opatrovník?" spýtal sa a zaklapol knižku. "Ee.. nikto.. Ja som opatrovateľka.." odvetila som pobavená jeho otázkou. "Ou, pardón, nevedel som. Vy ste Haruno Sakura?" Prikývla som. "Mohol som si myslieť. To tie vlasy.." usmial sa. "Hatake Kakashi. Dávam tu pozor na poriadok." Podal mi ruku a ja som mu podala tú svoju. "Sakura, ale to už viete" usmiala som sa. "Tykajme si.." Navrhol a ja som s radosťou prikývla.. Konečne niekto duševne zdravý, s kým sa môžem baviť. Teda, aspoň dúfam, že je v poriadku. "V poriadku.." súhlasila som a znova sa rozhliadla po miestnosti. "Si dosť mladá na opatrovateľku.. Koľko máš?" spýtal sa, no znova otvoril knižku. "Eeee, 25" odvetila som. "Najkrajšie roky.." zamrmlal a čítal si ďalej. No dobre teda.. Už som chcela odísť, keď som sa otočila a vrazila do pevnej hrude. "Ahoj" usmial sa na mňa Deidara. "Ahoj" opätovala som mu úsmev. V tom vyšiel spoza rohu Sasuke. Asi bol v sprchách, pretože mu drobné kvapky stekali z mokrých vlasov. Neviem prečo, no za ten úsmev venovaný Deidarovi som sa hanbila. Je to, akoby som podvádzala Sasukeho.. a pritom som s ním nič nemala. A ani nechcela mať.. Sklopila som zrak, pretože ma prepaľoval pohľadom. "Toto bude asi tvoje.." povedala zrazu modro-vlasá žena, ktorá stála vedľa Deidary. Až teraz som si všimla, že tam vôbec je. Podávala mi moju knihu. "A-áno.." povedala som a zobrala si ju. "Si tu nová, tak nebudem robiť scény, ale zapamätaj si, že im nesmieš dať nič, čo im nie je dovolené.." povedala prísne, no jej oči boli mäkké. "Chcel si len čítať.." chcela som sa obhájiť, no ona sa začala smiať. "To povedal tebe, vieš.." zasmiala sa. "Never všetkému, čo povedia.." povedala a potom jej pohľad ztvrdol. "Keď ťa môžem poprosiť, vyhýbaj sa môjmu zverencovi.." a pozrela na Deia. "Bež si prečítať noviny.. Kakashi, nechávam ti ho tu." Pozrela na Sasukeho, pošúchala ho po pleci, usmiala sa na neho a potom pozrela na mňa. Jemne kývla hlavou, asi na pozdrav a odišla. "Ako to, že si nemôžu čítať knihy, ale noviny áno?" spýtala som sa Kakashiho. "Mali sme tu rôzne prípady. Jeden sa podrezal na stránkach knihy. Kým sme ho našli, vykrvácal.." povedal Kakashi a ja som nasucho preglgla.

Sasuke


Znova bola pri ňom.. Čo to s ňou je?! Ten úsmev.. Sklonila hlavu.. Ale ja som to videl.. Darmo to chce zakryť.. Požičala mu knihu.. Ako len mohla?! Dúfam, že si všimla ten Konanin úsmev na mňa. Aspoň jej povedala, nech sa od neho drží ďalej.. Ha! No ona zas len riešila Deidaru.. Bolo vidno, že slová o samovražde ju vydesili. Hehe.. "Nemyslím si ale, že zrovna Deidara by bol taký.." povedala. Napálilo ma to. "Hej, veď on je úplne zlatíčko.." predniesol som ironicky a odišiel. Nemohol som už vystáť jej prítomnosť..
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Naty-chan Naty-chan | E-mail | 11. září 2015 v 15:06 | Reagovat

A zase užasné!Jen ať psychosasuke žarlí :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Dúfam, že sa vám na mojej stránke páči a ak by ste mali hocijaké pripomienky, napíšte mi.. Arigato :)