Moje príbehy sú poväčšine na páry Sasuke Sakura, Itachi Sakura a párovanie bratov Uchihov s postavami, ktoré som si vymyslela. Ale najviac asi SasuSaku.. Nemám problém ale ani napísať poviedku na iný pár, takže keby boli nejaké návrhy, stačí poslať správu autorovi :)

Bude moje svetlo? 04

21. září 2015 v 14:30 | Misao |  Bude moje svetlo?
"Mlč.." skočil mi do reči a ja som cúvla. On sa priblížil. Znova som začala cúvať, až kým som nenarazila chrbtom na stenu.. Sasukeho moje cuknutie nezastavilo. S pohľadom zabodnutým v mojich očiach sa ku mne blížil a zastavil sa, až keď narazil na moje telo. Zostala som bez dychu.. Vyvaľovala som na neho oči a snažila sa uhádnuť, čo sa chystá spraviť.. Nech som ale rozmýšľala ako som chcela, ani jedna z možností nebola pravdivá. Všimla som si mierny úškrn tesne pred tým , než to spravil.

Pobozkal ma. Nie jemne, ani vášnivo. Len ma pobozkal. Pritlačil svoje pery na moje a telom na mňa tiež zatlačil ešte viac. Nečakala som to.. Zostala som stáť ako obarená, zatiaľ čo on ma bozkával a potom z ničoho nič udrel päsťou do steny tesne vedľa mojej hlavy. Bola to riadna rana, až som podskočila. "Odíď.." zasyčal mrazivým tónom a ja som veľmi rada poslúchla. Prešmykla som sa popri ňom ku dverám a už ma nebolo. Ani som sa neohliadla..

Sasuke

Čo som to urobil?! Nechcel som ju pobozkať! Nemal som ju pobozkať! Chcel som ju len nastrašiť.. Viem, že moja blízkosť ju znervózňuje tak som chcel vedieť, čo urobí keď budem tak tesne pri nej.. Neovládol som sa.. Čo sa to stalo? Prečo som dostal takú chuť ju pobozkať? Čo so mnou tá prekliata ženská robí?!

Sakura

Doslova som bežala od jeho izby čo najďalej. Došla som už do záhrady a asi by som utekala aj ďalej, kebyže nenarazím do vysokej blondíny. "Prepáčte.." zašomrala som. "Sakura?!" zvýskla osoba predo mnou. To nie je možné.. Yamanaka.. "Ino!" zasmiala som sa a objala moju najlepšiu kamarátku zo základnej školy. "Čo ty tu robíš?!" Nechápala som. Tak túto Ino mal na mysli Deidara.. "Ja tu pracujem a ty? Pane bože, ja som vedela, že ťa raz za tie tvoje šibalstvá dajú zavrieť.." smiala sa. "Nie nie.." pokrútila som s úsmevom hlavou. "Tiež tu pracujem.. Dneska som nastúpila.." vysvetlila som jej. "Ty si tá nová opatrovníčka Sasukeho?" Spýtala sa a ja som prikývla. "Už sa nečudujem, že si taká rozklepaná.. Len to vydrž.. Porozprávam sa s Tsunade a možno sa mi ju podarí prehovoriť, nech ti pridelia niekoho iného.." potľapkala ma po rameni. Naozaj by mohla? To by bolo.. aké by to bolo? Chcela som vôbec niekoho iného? Áno, Sasuke je zvláštny a naháňa mi strach.. Ale čo by povedala nová šéfka tomu, že som tu jeden deň a už to nezvládam.. "Nie, to netreba, ale ďakujem.." odvetila som a Ino sa zarazene pozrela. "Si si istá?" neveriacky nadvihla obočie. "Určite.. Sasuke je.." snažila som sa nájsť to správne slovo.. "Je len trocha iný.." povedala som napokon. "No.. to určite rád počuje.." neisto sa zasmiala Ino a ukázala na otvorené okno na budove za mnou. Otočila som sa a zbadala ho tam. Sedel na parapete a pozeral priamo na nás.. Počul to? Ach a to som chcela od jeho izby čo najďalej, že som si neuvedomila, že som obehla celú budovu dookola a som zase pri nej, len zvonka. "Ako to, že nemá ako jediný mreže na oknách?" nedalo mi to tak som sa spýtala Ino. Potichu.. Samozrejme. "Neutečie.. Aj keby chcel, nemusí.. Je tu už vyše roka dobrovoľne.." povedala Ino a ja som sa zháčila.

Sasuke

Tak iný.. Ale aspoň odo mňa nechce odísť.. Neviem prečo, ale niečo na nej je.. Nesmiem ju vyhnať skôr, než nezistím, čo to je.. Ako sa sem pozerá.. A ako sa jej lesknú vlasy v mesačnom svite.. Je krásna.. Zarazil som sa.. Naozaj som práve o nejakej žene povedal, že je krásna?! Bosorka to je! Určite! Inak by som z nej takéto výkyvy nemal! A tá pusa.. Ona ma donútila! To jak sa pozerala.. To jak mala pootvorené ústa a nebola schopná nič povedať.. Sakra!

Na druhý deň ráno som sa zobudil na to, že mi niekto šuchoce v izbe.. Pootvoril som oči.. Sakura.. Bola tam a spratávala papiere, ktoré som včera počmáral v snahe niečo nakresliť.. Nedarilo sa mi.. Podišla k záclonám.. Nie.. Stŕpol som.. Chytila ich a ja som už vedel, čo bude nasledovať.. Privrel som oči a čakal to peklo.. Nič.. Ucítil som ako si sadla na moju posteľ.. "Sasuke viem, že nespíš.." povedala. "Čo chceš?" spýtal som sa, ale oči som neotváral.. Nechcem ju vidieť.. "Porozprávať sa.." odvetila. "Tak hovor.." vyzval som ju. "To čo si urobil včera bolo nemiestne. Popravde, bola som zaskočená.." priznala. "Inak by som ti jednu vlepila za ucho.. Chcem tým povedať.. Aby si už nikdy nič také neskúšal.." povedala a postavila sa. "Už nikdy to nechcem spraviť.." povedal som ľahostajne. Prečo to rieši? Mala by sa tváriť, že sa to nestalo.. Bola to chyba.. Viem to ja a ako povedala, tak to vie aj ona.. "To som rada.." na jej hlase nebolo počuť ani štipku sklamania.. Dobre.. "Tak teda.. obráťme list.." prehovorila po chvíli.. "Mal by si vstať.." postavila sa a podišla k oknu.. Nie.. "Ani sa nečudujem, že si taký nevrlý, keď si celý čas v tme.." dotkla sa záclon.. Už som len čakal, kedy nimi trhne.. Čakal som na tie obrazy, ktoré sa mi vždy pri slnečných lúčoch vynoria v hlave.. no nespravila to.. "Môžem odhrnúť závesy?" spýtala sa. Naozaj sa to spýtala.. To pred ňou ešte nikto neurobil. "Nie.." odvetil som a otvoril oči. Neviem prečo, no veril som jej, že to nespraví. "Dobre teda.." pustila ich. "Už včera som si všimla, že si na ne háklivý tak ti ich nechám tak.." hovorila a ja som jej bol zrazu nesmierne vďačný. Je to prvá osoba, ktorá si to zapamätala.. A to jej stačil jeden deň.. Znova si sadla na posteľ. "Čo budeme dneska robiť?" zasmiala sa, no ja som vedel, že je nervózna.. Vždy bola.. keď bola pri mne. "Ja budem ležať.." povedal som. "Sasuke.. nemôžeš byť celý čas zavretý v jednej izbe.." karhavo sa na mňa pozrela. Zase tie jej oči.. "Nie som len v tejto izbe.." odvetil som. "Ale prosím ťa.. kedy si bol pozrieť aj iné miesta.. v tejto budove.." zamračila sa. Páči sa mi, keď sa mračí.. Tak zvláštne krčí nosom.. "Každé ráno a večer chodím do kúpeľne.. A včera som sa dokonca zastavil aj pri spoločenskej miestnosti.." povedal som na svoju obhajobu. "A dokonca som bol aj v tvojej izbe.." dodal som. "Och áno.. Skvelý pokrok.." povedala sarkasticky. "Ďakujem.." napodobnil som jej tón hlasu.. "Ty si nemožný!" vyhŕkla zrazu. Zarazene som sa na ňu pozeral. "Sasuke, som tvoja opatrovateľka, mám sa o teba starať a pomáhať ti! Máme spolu komunikovať a baviť sa.. Ako to mám urobiť keď si takýto? Ja to naozaj neviem, robím to prvý krát a všetci sú zdesený, keď poviem, že sa starám o teba.. Ako by si bol nejaké monštrum, a ja sa ťa zastávam aj keď vlastne už ani neviem prečo.." hovorila nahnevane a mňa znova stislo pri srdci. Monštrum? Nevie prečo? "Prosím ťa, povedz mi teda, ako ti mám pomôcť.." pozrela na mňa zúfalo. Znova ten pohľad.. To nutkanie ju objať.. Pobozkať a ..

Sakura


"Ak mi chceš pomôcť.." začal a vyzeralo to, akoby premýšľal nad každým jedným slovom. "Tak sa odo mňa drž ďalej.." povedal ľadovo a mňa takmer vystrelo. Chvíľu som na neho pozerala, či sa nezačne smiať, alebo neurobí niečo iné, čo by naznačovalo, že si robí srandu.. No on to myslel vážne.. Neviem prečo sa mi nahrnuli slzy do očí, no potlačila som ich. Nebudem tu plakať pred takýmto idiotom.. Zhlboka som sa nadýchla.. Bez slova som sa postavila a odišla ku dverám. Naposledy som sa na neho pozrela.. Aj on sa na mňa pozeral.. S tým ľadovým pohľadom zapichnutým akoby až niekam do mojej duše. Stiekla mi slza.. Sakra.. Zabuchla som dvere a pobrala sa do svojej izby. Nebola som tam ani desať minút, keď mi niekto zaklopal na dvere.. "Deidara.." povedala som prekvapene.. "Mohol by som na chvíľu?" spýtal sa a ja som prikývla.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Dúfam, že sa vám na mojej stránke páči a ak by ste mali hocijaké pripomienky, napíšte mi.. Arigato :)