Moje príbehy sú poväčšine na páry Sasuke Sakura, Itachi Sakura a párovanie bratov Uchihov s postavami, ktoré som si vymyslela. Ale najviac asi SasuSaku.. Nemám problém ale ani napísať poviedku na iný pár, takže keby boli nejaké návrhy, stačí poslať správu autorovi :)

Konoha High School 11

3. září 2015 v 13:00 | Misao |  Konoha High School

"Zvládneš to?" spýtal sa Sasuke keď si Sakura zapínala pás. "Keď mi neveríš, môžeš si to odšoférovať sám" odvetila. "Dobre.." odvrkol Sasuke a pozeral sa na ňu. "Tak načo si povedal, že mám ísť?" rozčúlila sa. "Pretože.." začal vymýšľať vhodnú výhovorku. "Tak..?" ťukala Sakura prstom o volant. "Proste už choď.." povedal napokon.

Sakura naštartovala a pekne vycúvala. Zaradila jednotku a pomaly sa rozbehla. "Ono to vie ísť aj rýchlejšie" povedal "Ja vystúpim a môžeš si to naozaj odšoférovať sám!" "Nie.. je dobre, že ideš takto..treba na to ísť pomaly..opatrne.." povedal po chvíli a Sakura mala zrazu pocit, že už nehovorí o šoférovaní. "Bolí ťa to?" spýtala sa ho. "V pohode.." odvetil. "Nehraj sa na chlapa, chcem vedieť, či ťa to naozaj bolí" zamračila sa. "Ja hovädo..ale zaslúžil som si to. Aj keď, popravde som čakal, že mi nos rozbije tvoj červenovlasý kamarát a nie futbalová lopta.." "Nemáš to rozbité.." opravila ho Sakura. 'Je možné, že mu to je ľúto?' pýtala sa sama seba. Zastavila zrazu pri chodníku a Sasuke na ňu len spýtavo pozrel. Nahla sa k nemu a znova mu skontrolovala nos. 'Čo si čakal ty debil!' okríkol sa. Nie je to zlomené, ale musela to byť riadna šupa. Hehe.." zasmiala sa. "Príde ti to vtipné?" nadvihol obočie, ale aj on sa usmieval. "Nie ja len..hehe..vyzeráš jak starý alkoholik.." chichotala sa. Aj Sasuke sa zasmial. "Ty si strašná, vždy si zo mňa musíš robiť srandu.." tváril sa urazene ale aj tak sa usmieval. "A dá sa to aj inak?" stále sa usmievala. 'Je taká pekná keď sa smeje..konečne už pri mne neplače. 'Znova ten jeho mäkký pohľad..Sasuke, aký vlastne si?' premýšľala Sakura. Bola už tma a osvetľovalo ich len svetlo z pouličnej lampy. 'Prečo ju chcem znova pobozkať? Čo som sa nepoučil dosť? Nesmiem jej znova ublížiť...' zvádzal Sasuke vnútorný boj. 'Je taký krásny..a ešte keď sa pozerá takto..' Sakura bola tiež zmätená. Sasuke sa k nej pomaly začal nahýňať a ona sa otriasla. 'Nesmiem! Tak veľmi to chcem ale ak mu to dovolím, znova si bude robiť čo chce!' otriasla sa Sakura, prudko sa otočila k volantu a zaradila jednotku. 'Posral si to kamoš..' pomyslel si Sasuke a len mlčky pozeral pred seba.

"Kde sa ten Sasuke fláka!" hromžil Fugaku. "Asi sa zdržal na tréningu, nechaj ho vydýchnuť.." usmiala sa Mikoto. "Itachi, kedy príde ten tvoj kamarát?" pozrela na staršieho syna. "Každú chvíľu, povedal že si dá sprchu a pôjde rovno sem" odvetil s úsmevom Itachi. "Dobre, všetko je pripravené, počkáme na tých dvoch a môžeme začať hodovať" zasmiala sa Mikoto a v tom si všimla jak pred bránou svietia svetlá. 'Sasuke..' nazrela cez okno a všimla si, že Sasuke sedí na mieste spolujazdca a šoférovalo nejaké dievča. A až keď Sasuke vystúpil, všimla si obrovskej modriny na obrovskom nose. "Sasuke!" zvolala a rozbehla sa von.
"Ďakujem ti Sakura" chytil jej ruku "za všetko dnes.. a zároveň.." pozrel sa jej do očí "ma to mrzí..ani si nevieš predstaviť ako.." snažil sa nájsť tie správne slová, ale Sakura ho stopla "Sasuke, už som ti povedala, ak ťa to mrzí, tvárme sa, že sa to nestalo.." Sasuke len vytreštil oči "Ako to môžeš povedať! To chceš aby sme sa znova nepoznali?" nadvihol obočie, no skôr ako stihla Sakura odpovedať vybehla z brány Mikoto. "Sasuke pre Boha, čo si to robil?!" chytila synovi tvár do dlaní a prezerala si opuch. Sakura zostala celá červená a pustila Sasukemu ruku. Ten si vytrhol tvár z maminých rúk a zmätene na ňu pozrel. V tedy sa na ňu pozrela aj Mikoto. "Dobrý večer.." povedala rýchlo Sakura. "Ahoj" usmiala sa na ňu Mikoto a Sakura zistila, po kom má Sasuke tak krásny úsmev. "Ďakujem, že si ho priniesla, poď ďalej.." ukázala na otvorenú bránku a Sakura pocítila ako ju zalieva červeň. 'Nie! Dnešok sa nestal! Nezapleť do toho aj jeho rodinu!' okríkla sa. "Ď-ďakujem, ale mala by som ísť domov, mama si bude robiť starosti.." pozrela na Sasukeho. "Zlomené to nemá, len silno narazené.." povedala potom. "Dovidenia" a zvrtla sa, že odíde. "Počkaj!" vykríkol Sasuke, nástojčivejšie ako chcel. 'Toto je tá Sakura, určite..' usmiala sa Mikoto. "Je tma a ty bývaš na druhom konci mesta.." začal Sasuke. "To je v poriadku.." usmiala sa Sakura. "To teda nie je, ak nechceš zostať, tak ťa aspoň odveziem domov" prehovorila Mikoto. 'Aspoň ťa lepšie spoznám' pomyslela si. "Nie, nemusíte si robiť starosti, som zvyknutá sa prechádzať po tme, budem v poriadku.." vykrúcala sa Sakura. "Ach chápem..je ti nepríjemné, že by ťa mama tvojho priateľa mala niesť domov, ale aj to sa dá vyriešiť.." žmurkla na Sakuru a vbehla do domu. "Mami!" zakričal za ňou Sasuke. Sakura bola celá červená. "Ja jej to potom vysvetlím.." povedal po chvíli Sasuke. "Dobre..ja už naozaj pôjdem.." začala sa vzďaľovať Sakura, no Sasuke jej znova chytil ruku. "Ja ťa samú nepustím!" vyhlásil pevne. "Sasuke..nič sa nestalo, sme spolužiaci, čo sa v živote nerozprávali, nemáš prečo si o mňa robiť starosti.." začala sa vykrúcať Sakura. Sasukemu z tých jej rečí vyskočila žilka na čele. Zaťal zuby a pobozkal ju. Bol to krátky bozk, no vložil do neho všetko čo chcel..celú jeho túžbu po nej.. Keď sa odtiahol, mračil sa. "Stalo sa, pobozkal som ťa a je jedno, že sa budeš tváriť, že sa to nestalo, pretože obaja vieme pravdu!" zavrčal a v tom zavŕzgala brána. "Onee-san.." pošepkal Sasuke. V bráne stál chalan, o pár rokov starší od Sasukeho, tvár úplne rovnaká, len oči vľúdnejšie a dlhšie vlasy zopnuté gumičkou. "Ahoj Sasuke" usmial sa. Sakura si až vtedy uvedomila, že ju Sasuke stále drží pri sebe. O krok ustúpila a na jej prekvapenie, Sasuke neprotestoval. Len mlčky pozeral na brata. "Odnesiem túto slečnu domov a potom sa porozprávame" povedal Itachi bratovi a ťukol ho do čela. Itachi otvoril Sakure dvere na aute a tá sa nezmohla na nič, len nastúpiť. Itachi dvere aj zavrel a potom sa pozrel na Sasukeho. "Postarám sa o ňu, neboj sa" usmial sa a nastúpil aj on. Naštartoval a rýchlo vyrazil. Sasuke tam zostal stáť jak obarený. 'Je naozaj doma..'

"Hehe, naozaj je celý paf.." smial sa Itachi v aute. Sakura na neho len potichu pozerala. "Takéhoto vyhúkaného som ho dlho nevidel, ak vôbec niekedy. Len neviem či je to tým, že som po takom čase doma, alebo že som vás nachytal.." Sakura sebou mykla. "To prvé, pretože si nás pri ničom nenachytal.." odvetila pevne. 'Dnešok sa nestal! Nech si nikto nič nemyslí!' opakovala si. Aj keď jej predstava, že ju považujú za Sasukeho priateľku lichotila, nechcela to. Nie pokiaľ nezistí aký Sasuke naozaj je. "Ach tak pardon" zasmial sa znova Itachi "a ja som si myslel, že ani rozprávať nevieš." "Viem.." odvetila len Sakura. "To vidím.." usmieval sa Itachi. 'Tomuto človeku nikdy nezmizne z tváre úsmev? Je rovnaký jak Sasukeho..' premýšľala Sakura. Itachi šoféroval rýchlo. Rýchlejšie než Sasuke, rýchlejšie než je dovolené. Zabočil na sever. "Ako vieš, kde bývam?" vytreštila oči Sakura. "Zapamätaj si jedno, ja viem všetko" zasmial sa a už zaparkoval pred oranžovým domom. "Ď-ďakujem.." zostala Sakura vykoľajená z jeho odpovede. "Počkaj.." povedal zrazu. 'Úplne ako Sasuke..' pomyslela si Sakura. "Sasuke je zvláštny, a nie vždy príjemný, vyžaduje to čas spoznať ho, ale inak je to dobrý človek" povedal, vystúpil, obišiel auto a otvoril Sakure dvere. Tá len potichu vystúpila. Itachi jej venoval ešte jeden úsmev, nasadol a odišiel preč.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Dúfam, že sa vám na mojej stránke páči a ak by ste mali hocijaké pripomienky, napíšte mi.. Arigato :)