Moje príbehy sú poväčšine na páry Sasuke Sakura, Itachi Sakura a párovanie bratov Uchihov s postavami, ktoré som si vymyslela. Ale najviac asi SasuSaku.. Nemám problém ale ani napísať poviedku na iný pár, takže keby boli nejaké návrhy, stačí poslať správu autorovi :)

V cudzom svete 15

14. září 2015 v 12:30 | Misao |  V cudzom svete
Mala som držať jazyk za zubami a Itachi by nikam neodišiel. Ale čo ak mal pravdu? Čo ak sa Sasuke vydá za Orochimarom. Už len pri myšlienke, že by sa mu mohlo niečo stať mi stislo pri srdci. Chcela som sa postaviť, chcela som ísť s Itachim.. za Sasukem.. ale moje telo ma nepočúvalo. Znova som si ľahla a pospevovala si.


Niekde medzi tými pesníčkami som musela zaspať. Prebudilo ma až šramotenie vo dverách. Pomaly som otvorila oči a všimla si, ako ich niekto nasadzuje späť do pántov. Keď sa to dotyčnému konečne podarilo, zavrel ich a následne zaklopal. Musela som sa zasmiať. "Áno?" vyzvala som opravára nech vojde. Do izby vošiel Deidara. "Takto sa mi to páči, vojdem a si usmiata.." povedal a sadol si na kraj postele. "Ako sa cítiš?" spýtal sa. Čo to tu za formu na mňa zrazu hrá? "Dobre.. celkom.." odpovedala som zaskočene. "To je dobre, keď mi povedali, že ťa Itachi chytil Mangekyu Sharinganom, mal som chvíľu obavy.." povedal a usmieval sa. O čo mu ide? "Aha.." odvetila som tupo. "Vieš, prepáč za to pred tým. Keby si bola dlhý čas obklopená bandou blbcov, tiež by si vyštartovala po všetkom, čo má prsia.." povedal a potom sa zamyslel. "Teda, keby to bolo opačne.." začal vysvetľovať. "Banda báb a penisy.." zamotával sa čoraz viac až sa mu podarilo ma rozosmiať. Keď videl, že sa smejem, prestal sa snažiť a usmial sa tiež. Začneme znova, som Deidara" a podal mi ruku. "Teší ma" povedala som so smiechom a pokúsila sa mu podať tú moju. Keď si všimol, ako sa s tým trápim, chytil mi ju a položil naspäť na postel. "Nenamáhaj sa, musíš byť vyčerpaná, prídem neskôr.." s týmito slovami sa postavil, ešte mi venoval jeden úsmev a odišiel. Chvíľu som sa usmievala, no potom som zavrtela hlavou.. tú sú fakt všetci divný.. Niežeby mi boli protivný, ale.. moja myseľ ma zaniesla na futbalové ihrisko, kde hráva môj frajer. Vybavovali sa sa mi tváre všetkých kamarátov a známych. Boja sa o mňa? Hľadajú ma, alebo ma vyhlásili za mŕtvu? Chýbam im? Toto a mnoho ďalšieho som mala v hlave keď mi do izby vošiel Tobi. "Spievaš?" nakukol a bez opýtania vošiel dnu. "Nie.." odvetila som. "A bude dievča spievať?" "Aké dievča?" "Toto" a ukázal na mňa. "Ja som Simona" povedala som mu, pretože to asi prepočul, keď ma predstavoval Yahiko. Teda Pein.. Yahiko.. to je jedno.. "Tobi vie, Tobi rád počúva ako Simona spieva.." šaškoval mi tu pri posteli a ja som nevedela, či si zo mňa robí srandu, alebo je na hlavu. "ďakujem..?" povedala som to ako pol otázku, pretože som si stále nebola istá, či to mám brať ako kompliment. "Spievaj.." povedal a posadil sa na kraj postele. "Nemám chuť spievať.." podvihla som obočie. Kde zohnali tohto cvoka? "Dievča už nemyslí na Sasukeho? Už jej nechýba?" hovoril a obzeral sa po izbe. "Chýba, ale nie vžd.." "Tak spievaj.." nadskočil na posteli a začal sa pohojdávať sem a tam. "Ale ja nechcem a prestaň mi tu podskakovať, ak máš veľa energie, choď si zabehať!" zrúkla som na neho pretože ma už naozaj vytáčal. Ale to som nemala robiť. Začala ma páliť lopatka a mal som čo robiť aby som sa udržala. Vražedne som pozrela na Tobiho, ktorý vyskočil na nohy a rozbehol sa k dverám. "I'm sorry for everything I never say.." začala som spievať. Nie pre Tobiho, ale pre seba. Aby ma to upokojilo. No Tobi si to vyložil po svojom a vo dverách zastal. "And now I don't think that I can someday say.." Tobi sa otočil a pozoroval ma. "That my feelings for you are real.." pálenie ustupovalo. "Sorry I couldn't tell you..how much I love you.." Tobi podišiel bližšie a sadol si na postel. "But I didn't know it too.." vydala som zo seba posledné slová a bolo mi lepšie. Tá pečať mi dodala silu, aby som bola schopná sa postaviť. "Simona si uvedomila, že ľúbi Sasukeho.." zatlieskal Tobi. "Nie.." sykla som. "Ja ľúbim môjho priateľa. Nikoho iného.." povedala som, skôr aby som uistila samú seba než aby som niečo objasnila Tobimu. Nikoho.. ľúbim Martina! "Tobi ti neverí.. Tobi vie, že klameš.." zachcechotal sa a vybehol z izby.

"Neklamem.." povedala som pre seba. "Čo tu robil ten pošuk?" objavil sa vo dverách Deidara. "Blbol.." odvetila som a postavila sa. "Už je ti lepšie!" zvolal a usmial sa. "Poď so mnou.." chytil ma za ruku a ťahal von z izby. Neviem prečo, ale išla som.. tento "nový" Deidara sa mi pozdával a ja som to nechcela skaziť. Vybehli sme von, Deidara zastal, chvíľu sa rukou hrabal vo vačku a keď ju vytiahol, vypustil (alebo skôr vypľul!!) z ruky malého živého vtáčika. "Ten je rozkošný!" zajásala som. "Ešte počkaj.." usmial sa, spravil pečať a z maličkého vtáčika bol rázom obrý. "Poď.." naskočil na neho a podal mi ruku. "To mám na to vyliezť?" zaskočene som sa pozerala na to čudo predo mnou. "Neveríš mi?" uškŕňal sa Deidara. "Tebe áno, ale tomuto tu moc nie.." odvrkla som. "Tak poď za mnou.." povedal a ešte viac sa zohol po moju ruku. Zavrela som oči, neverila tomu, čo robím, ale vložila som svoju ruku do tej jeho. Vytiahol ma hore a zrazu som pocítila ako stúpame. "Preboha!" zvýskla som a silno sa chytila okolo Deidarovho trupu. On sa smial a my sme leteli vyššie a vyššie. Keď som pocítila, že sme prestali stúpať, trocha, ale fakt len máličko som povolila zovretie. "Otvor oči kráska.." povedal a ja som prikývla. Najprv som prižmúrene pozrela jedným a následne druhým okom. "Páni!" zvolala som. My sme naozaj leteli.. vysoko nad zemou, všetko sa zdalo tak maličké a ja som sa cítila tak voľná! "To je nádhera!" žasla som. "Vedel som, že sa ti to bude páčiť" smial sa Deidara a ja som sa už tiež pousmiala. Letela som veľa krát lietadlom, ale to bolo iné, toto bolo niečo neskutočné. Deirara dal znova do vrecka ruku a keď ju vytiahol, mal tam ďalšieho vtáčika. Vyhodil ho do vzduchu a následne zväčšil. "Pusť ma na chvíľu.." povedal a ja som poslúchla. Postavil sa na samý okraj krídla, a zamával mi. "Orevuár.." zasmial sa a s týmito slovami skočil dole. "Nie!" vykríkla som a jemne som sa nahla cez okraj, aby som vedela, čo s ním je. Ešte stále padal, a v tom sa druhý v ták pohol. Závratnou rýchlosťou sa rútil dole za Deidarom a stihol ho zachytiť len pár metrov nad zemou. Uľavilo sa mi a v tom som znova stŕpla. Na tomto vtákovi som úplne sama.. ak sa začne rútiť k zemi.. Začínala som sa báť a to spôsobilo, že som pocítila pálenie na lopatke. Upokoj sa Simona, je to len v tvojej hlave.. Deidara by nedovolil aby si spadla.. hovorila som si v duchu a pálenie prestalo. Yop! Ja som dobrá! Vyškŕňala som sa a v tom ku mne priskočil Deidara. "Bála si sa?" usmieval sa. "Priznám sa, že na chvíľu aj áno, ale nie o teba.." vyplazila som na neho jazyk. "Haha, o mňa si sa ani nemusela, nič sa mi nestane.." povedal a pozrel na druhého vtáka, čo letel popri nás. "To sú tvoji mazlíčkovia?" spýtala som sa a on sa prekvapene pozrel z jedného vtáka na druhého. "Nie.." zasmial sa napokon. "To je moje umenie.." vypol hruď a zazubil sa. "Umenie?" zvraštila som podozieravo čelo, no usmievala som sa. Prikývol. "A vieš v čom spočíva krása umenia?" spýtal sa veselo. "V tom, že je večná?" hádala som. "Ach..nabudúce ťa pošlem so Sasorim.." sklonil hlavu..
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Dúfam, že sa vám na mojej stránke páči a ak by ste mali hocijaké pripomienky, napíšte mi.. Arigato :)