Moje príbehy sú poväčšine na páry Sasuke Sakura, Itachi Sakura a párovanie bratov Uchihov s postavami, ktoré som si vymyslela. Ale najviac asi SasuSaku.. Nemám problém ale ani napísať poviedku na iný pár, takže keby boli nejaké návrhy, stačí poslať správu autorovi :)

V cudzom svete 18

27. září 2015 v 12:30 | Misao |  V cudzom svete
"Áááááááá" padla som od bolesti na zem. Všetko som videla rozmazane a zrazu sa moje telo začalo znova hýbať samé od seba.. znova chcelo niekam újsť, no Itachi ma pevne zovrel a v tom do izby vbehol Pein s Kisamem, ktorý chvíľu stál jak obarený, no potom na mňa priložil svoj meč.. Vtedy sa všetko začalo točiť a postupne sa mi začierňoval obraz. "Čo to ku*va bolo?!" bolo posledné, čo si pamätám.


"Vidíššš, čo vššetko dokážešš ss mojou pomocou.." povedal sykavý hlas.. Orochimaru.. "Budešš sssilnejššia ako ktokoľvek pred tým.. Len príď.. príď a ja ti ukážem.. ako ss tou ssilou narábať.." O čom to hovorí?! Aká sila?! Ja nič také nechcem! Chcem byť doma! Ten hajzel!! "Vypadni!" zakričala som. "Vypadni z mojej hlavy! Mám ťa dosť! Nechaj ma na pokoji!" kričala som, keď som v tom prudko otvorila oči. Znova sen.. Ako je možné, že sa mi vie dostať do hlavy?! A čo sa stalo? Bola som vo svojej posteli a pri mne sedela Konan. "Čo sa to.." prehovorila som a Konan zmätene pozerala. "Už si hore.. mala si asi nočnú moru.. alebo skôr dennú.." zasmiala sa. "Koľko je hodín?" "Bude pol druhej.." "Čo?! To som doteraz spala??" "Nečudujem sa. Kisame z teba vysal veľmi veľa charky.." usmievala sa ďalej, akoby nič. "Čo spravil?" nechápala som. Žiadna novinka.. "Ja to presne neviem, Yahiko to práve preberá s Itachim vedľa.." povedala. Chcela som sa postaviť, no nedokázala som to. Telo ma vôbec neposlúchalo. "Nenamáhaj sa a oddychuj..potrebuješ to.." povedala a čosi vedľa mňa položila. To čosi dohopkalo ku mne. Môj vtáčik.. A potom som znova zavrela oči a zaspala.
Zobudila som sa na to, že som nehorázne hladná. Šuchtavo som prešla do kúpelne, kde som si zobrala veci a obliekla sa. Prepláchla som si tvár studenou vodou a pobrala som sa niekoho pohľadať. Mala som šťastie a takmer všetci boli v miestnosti, kde sa jedlo. Pein, Konan, Kisame, Sasori a Deidara. "Šípková rúženka.." zvolal Deidara keď ma zbadal. "Ahojte.." povedala som a sadla si na svoje/ Itachiho miesto. Nemohla som si nevšimnúť ako zvláštne sa na mňa všetci pozerajú. "Už som sa bál, že som to prehnal a z tej postele nevylezie" povedal s úšklebkom Kisame. "Ako dlho som spala? Koľko je hodín?" pozrela som na Deidaru. "Je sedem večer.." povedal. To nie je tak moc.. "A spala si tri dni.." dodala Konan s úsmevom. Tak to už je dosť. Počkaj, čo?! Koľko?! Už sa nečudujem, že som hladná. "Keď sa naješ, príď k Itachimu do izby.." povedal Pein a odišiel. "Kde má Itachi izbu?" spýtala som sa a zahryzla do rohlíka. "Vedľa teba.." povedal nabrúsene Deidara. Trochu som sa zamračila, ale rozhodla som sa to neriešiť. S chuťou som zjedla všetko, čo sa mi dostalo pod ruku. Keď som dojedla, pri stole sedel už len Deidara. "Som rád, že si v poriadku.." usmial sa a odišiel aj on. Mykla som ramenami a išla za Itachim. Zaklopala som a vošla dnu. Pein už tam bol tiež a Itachi sedel na posteli. V tom sa mi vynoril v hlave obraz, ako tam sedí, celý dokalčený a ja mám nutkanie ho ochrániť.. zavrtela som hlavou a zahnala tú myšlienku. "Čo potrebuješ?" spýtala som sa. "Sadni si" ukázal mi Pein na kreslo vedľa postele a ja som poslúchla..asi to nebude len tak..
A veruže nebolo. Povedal mi, čo sa stalo vtedy v noci, keď som vbehla Itachimu do izby. Hovoril o tom, ako sa na neho hneval, lebo povedal Sasukemu kde som a následne s ním bojoval. Hovoril o tom, ako sa mi znova zaktivovala pečať a potom o tom, ako mi narástli krídla, zošpicateli zuby a oči som vraj mala celé čierne, ani kúsok bielka nebolo vidno. Hovoril mi o tom, ako mi musel Kisame pomocou Samehady (čo je jeho meč) vysať chakru (čo je vraj energia, ktorá mnou prúdila) a potom som vraj odpadla. Ďalej mi povedal o pláne, ako ma budú trénovať, aby som sa naučila tu pečať ovládať, pretože je to vraj zvláštny druh s ktorým sa ešte nestretli a nevedia s ňou nič spraviť. Keď dorozprával, nechal mi čas to rozdýchať a následne sa spýtal, či mám nejaké otázky. V tej chvíli mi nenapadlo nič iné, len.. "Je Sasuke v poriadku?" Pein prevrátil oči a Itachi sa usmial. "Áno.." povedal. "Dobre.." odvetila som potichu a postavila sa. Je toto všetko pravda? Stalo sa zo mňa monštrum? Už nikdy sa nebudem môcť vrátiť k mojej rodine a priateľom.. Vyšla som z izby, kde som sa zrazila s Deidarom. "Simona.." vybehol za mnou Pein, no Deidara u pokynul rukou, aby na mňa nehovoril. "Zvládneme to, však?" oslovil ma milým hlasom a ja som prikývla. Neviem čo zvládneme, ale určite áno. Pein sa už išiel nadýchnuť, keď v tom vyšiel z izby Itachi. "Nechaj ich.." povedal, ale to, že sa mračil neskryl. Pein prikývol, Deidara ma chytil za ruku a vykročil. Išla som za ním. Bola som ako zombie.. v tranze..
Vyšli sme von on ma pohladil po líci a následne mi spopod vlasov vybral vtáčika. Vyhodil ho do vzduchu a nechal zväčšiť. Nastavil mi ruky, aby som sa cez ne odrazila hore a ja som to automaticky spravila. Deidara si tiež rýchlo spravil svojho vtáčika (ílového!!) a naskočil. Vyštartovali sme k nočnej oblohe, na ktorej svietil len mesiac. Lietali sme dlho, ale mne to vôbec tak neprišlo. Myšlienky mi vírili v hlave.. bolo ich veľa.. ale ani jednu som nedokázala zachytiť.. do sídla sme došli až keď svitalo. Neviem ako, ale zrazu som mala v hlave jasnejšie. Vedela som čo sa stalo, a aké by to mohlo mať následky, kebyže sa to zopakuje. Vedela som, že musím trénovať.. Keď sme pristáli, Itachi s Peinom nás čakali. Zoskočila som z vtáka a pozrela na Deidaru. "Ďakujem.." pousmiala sa a počkala, kým mi ho znova zmenšil. Vzala som si ho a posadila na rameno. Itachi s Peinom ma stále pozorovali. Podišla som k nim.. "Kedy začneme trénovať?" spýtala som sa. Pein zvraštil čelo, no Itachi sa usmial.. "Po raňajkách.." a odišiel. Pein pozrel na Deidaru, prikývol a tiež odišiel.
Ako sa povedalo, tak sa urobilo. Hneď po raňajkách sa mi začal tréning. S Peinom a Itachi sa pozeral. Najprv ma učili ako zaktivujem pečať a potom, ako ju potlačím. Keď už mi to celkom išlo, pritvrdili a chceli aby som sa znova zmenila. Nepozdávalo sa mi to, ale poslúchla som. Nevedela som to.. Podarilo sa mi to až po troch dňoch, keď som trénovala s Itachim a na vyprovokovanie použil svojho mladšieho brata. Skôr teda jeho obraz.. zmenil sa na neho.. "Ty si naozaj myslíš, že ťa hľadám?" pozrel na mňa so znechuteným pohľadom.. "Sasuke.." šepla som najprv, ale potom som si to uvedomila. Toto by Sasuke nikdy nepovedal.. alebo áno? Tento zmätok v mojej hlave ma vyburcoval natoľko, že keď som ho skombinovala s doteraz nadobudnutými schopnosťami, podarilo sa mi to. Zaštípali ma oči, zaboleli lopatky a prerezávali sa mi ďasná, ale podarilo sa.. Sasuke/Itachi sa usmial. "To nemyslíš vážne, že si tomu verila.." povedal a urobil krok ku mne.. bola som zmätená, chcela som utekať, lietať..všetko len nie tu stáť.. ale na druhú stranu som bola zvedavá, čo mi chcel Sasuke povedať. "Vieš, že ťa hľadám a že ťa nájdem.. dovtedy buď silná.." povedal a upieral na mňa tie jeho čierne oči.. Pocítila som ústup tlaku na chrbte aj zuby sa mi vracali do normálu, keď v tom som si to uvedomila.. "Itachi.." prehovorila som. Sasuke/ Itachi zvraštil čelo a zmenil sa naspäť. "Prečo používaš bratovu podobu, bojíš sa, že tebe by som nakopala riť?" zasmiala som sa a už som to bola ja. Cítila som sa tak silná, a zároveň šťastná.. konečne sa mi to podarilo. V ten večer bolo naozaj veselo. Aj Itachi vyzeral uvoľnenejšie, asi mal obavy ako to budem zvládať..

Potom už každý deň vyzeral rovnako, vždy po raňajkách som išla trénovať s Itachim, alebo Deidarom keď bol Itachi preč a trénovala som až do večera. Po týždni už som sa vedela zmeniť úplne sama a bez pocitu, že by sa mi to mohlo vymknúť spod kontroly. "Pein.." oslovila som ho v jeden večer. "Myslíš, že by som mohla s Itachim na nejakú misiu?" pozrela som na neho prosebne a jemu skoro zabehla večera. "A to už prečo?" čudoval sa. "Už som tu veľmi dlho a stále som len tu alebo na cvičisku.. chcem zažiť nejaké vzrúšo.." zasmiala som sa. "Pošli jej Deidaru na noc do izby, to bude vzrúša až až.." zasmial sa Kisame a ostatní sa tiež rozosmiali. Aj ja.. vedela som, že to bolo zo srandy. S Deidarom sme veľmi dobrý kamaráti a nič viac ani jeden z nás nechce. "Simona.." prehovoril Pein keď sa dosmial. "Nie je to dobrý nápad. Orochimaru by mohol využiť šancu, že si bez dozoru a pokúsiť sa prevziať nad tebou kontrolu.." povedal. "Ale veď by bol so mnou Itachi.." protestovala som.. "Itachi má aj svoje povinnosti, nemusí ti stále robiť pestúnku.." zvýšil hlas Pein a ja som sa zarazila. Myslela som, že to robí preto, že mi chce pomôcť.. ja hlúpa! Udrela som do stola, ktorý praskol, no nerozbil sa a utekala do svojej izby. Až tam som sa rozplakala. Takže oni to vôbec nerobili kvôli kamarátstvu.. robili to preto, že sa obávali čo by sa stalo kebyže to vypukne a ja to neviem ovládať.. Hlúpy Pein.. Hlúpi Akatsuki!!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Dúfam, že sa vám na mojej stránke páči a ak by ste mali hocijaké pripomienky, napíšte mi.. Arigato :)