Moje príbehy sú poväčšine na páry Sasuke Sakura, Itachi Sakura a párovanie bratov Uchihov s postavami, ktoré som si vymyslela. Ale najviac asi SasuSaku.. Nemám problém ale ani napísať poviedku na iný pár, takže keby boli nejaké návrhy, stačí poslať správu autorovi :)

Ako dvaja cudzí

8. listopadu 2015 v 15:13 | Misao |  Jednorázovky
Ahojte, mala som sa stetnúť pracovne na káve s jednou pani a keď som jej volala kde toľko trčí, milo mi vysvetlila, že si cení mojej dochvilnosti, ale že som tam o hodinu skôr.. Mala som so sebou noťásek, tak som otvorila čistý hárok a .. Tadadadaaaaa, moja prvá jednorázovka je na svete :D



Dúfam, že sa vám bude páčiť, aj keď sa priznám, že som ju skoro nezverejnila, pretože mi to nepríde dobré.. Vôbec neviem písať konce a keďže jednorázovka má mať len jeden diel tak som nad tým koncom rozmýšľala od začiatku, tak hádam to nebude moc kostrbaté.. Mala by to byť taká vsuvka medzi Konoha High School prvou časťou a druhou časťou, ktorá sa pripravuje.. Dúfam, že sa to bude dať čítať Nevinný


'To nemôže byť pravda!' nadávala v duchu Sakura keď si sadala na svoje miesto v lietadle.. "Deje sa niečo srdiečko?" spýtala sa jej Mebuki, keď zbadala, aká je jej dcéra rozrušená.. "Nie, všetko super.." odvrkla Sakura a zamračila sa. 'Ako by mohlo byť všetko v poriadku.. Konečne si chcem užiť dovolenku a musím tu stretnúť zrovna jeho.. Ako by som ho nemala dosť v škole.. Hlupák jeden!' viedla Sakura vnútorný monológ.. Tak veľmi sa tešila, že sú konečne prázdniny.. V škole ju to už nebavilo.. Učivo bolo náročné a ona si musela udržiavať bezchybný prospech.. 'Upokoj sa Sakura.. sú prázdniny, more, slnko.. Nepokazí ti ju nikto.. A už vôbec nie taký nafúkanec, ako je Uchiha Sasuke!' upokojovala samú seba, nasadila si slúchatká, zapla hudbu a s úsmevom na perách zavrela oči.

Keď sa ubytovali v hotely, okamžite na seba hodila plavky a vyrazila k vode.. Milovala opaľovanie a vylihovanie na slniečku.. Dokázala by sa tam vyhrievať jak mačka celé hodiny.. Oči mala zavreté a počúvala len šum mora, výskot a smiech detí a čajky.. Bolo to úplne iné ako u nich doma v Konohe. Postavila sa, že sa osvieži.. Vykročila k vode a už bola po členky v nej, keď ju zrazu niekto stiahol na zem.. Doslova sa na ňu prudko hodil a ona skončila v plytkej vode.. "Čo ti šibe?!" vykríkla bez toho, aby vedela, kto to bol.. Bola napálená a potom jej doplo, že možno prehnala svoju reakciu, no keď sa pozrela na osobu, kvôli ktorej má piesok takmer všade, napálila sa ešte viac.. "Sasuke!" zakričala a šplechla na neho vodu.. "Tak akože prepáč.." vypľul Sasuke späť do mora slanú vodu, ktorú na neho šplechla Sakura "ešte by si mi mala poďakovať.." zafrflal a postavil sa. "Poďakovať?! A za .." no ani to nedopovedala, keď k nim pribehol chalan s dlhšími blond vlasmi.. "Prepáč, si v poriadku?" čupol si k nej a ustarane na ňu pozrel. "Som.. prečo sa ospravedlňuješ?" nechápala Sakura.. "Lebo odo mňa išla tá lopta.. Kamoš ma provokoval, chcel som, aby to odniesol on.. Nečakal som, že sa tak rýchlo uhne.. Mimochodom.." pozrel chalan na Sasukeho "Dobrý reflex.. Si naozaj rýchly.." povedal a podišiel pár krokov k lopte, ktorá pristále neďaleko nich. "Dík, mohol som mať dobrý prúser.." kývol Sasukemu "a som rád, že sa ti nič nestalo" usmial sa na Sakuru a už ho nebolo.. Bežal za ďalšími chalanmi, ktorý už netrpezlivo čakali na volejbalovom ihrisku. "Takže ty si.." chcela si to ujasniť Sakura, no Sasuke sa na ňu len chladne pozrel a odišiel.. Bez toho, aby ju nechal dohovoriť, bez jediného slova.. Len s tým mrazivým pohľadom.. Sakura tam sedela ešte dobrú chvíľu, kým sa postavila a šla si sadnúť na deku.. Úplne totiž zabudla, že sa chcela ísť okúpať. Sedela na deke a premýšľala, či to bol osud, alebo iba obyčajná náhoda, že je Sasuke v rovnakom hotely ako ona.. A že to bol práve on, kto ju zachránil pred úderom lopty.. 'Hlúposť! Je to obyčajná náhoda!' zavrtela hlavou. 'A ak je to osud tak jedine pre to, aby mi ukázal, ako sa Sasuke Uchiha zmenil a ja som neľutovala, že sa s ním už nebavím..' snažila sa vymyslieť nejakú teóriu. Pravda bola, že kedysi si so Sasukem veľmi rozumela.. No potom sa všetko zmenilo a aj on.. Vzdiali sa a tvárili, že sa nepoznajú.. A to boli spolužiaci.. Sakura bola do neho zamilovaná a chvíľu sa zdalo, že aj on do nej. No potom sa spolu vyspali a on bol odťažitejší. V súkromí bol milý a pozorný, no na verejnosti ju nikdy nechytil ani len za ruku.. Potom sa Sakura dozvedela, že sa vyspal s dievčaťom, ktoré ona nenávidí a že s ním teraz chodí.. Sakure to ale v to obdobie bolo jedno, pretože si našla priateľa. Červenovlasého Sasoriho, ktorý bol najlepší kamarát so Sasukeho bratom. Ale aj keď všade vyhlasovala, dokonca aj samú seba presviedčala, že jej je šuma-fuk čo robí Sasuke a s kým chodí, nebolo to úplne tak. Stále jej na ňom záležalo, a hnevalo ju, ako sa zmenil. Keď si spomenie, že sa vedel smiať a žartovať.. A pozerať sa na ňu inak ako takto, keď jej nabiehali na tele zimomriavky.. Prišlo jej to ľúto.. Ale nemohla s tým nič urobiť..

Asi po hodine sa postavila a išla do izby.. Ten piesok, ktorý sa jej pred tým dostal takmer "všade" ju škriabal a svrbel.. Chcela si dať poriadnu studenú sprchu. Došla na izbu a vyzliekla si plavky.. Nemusela sa báť, že jej tam niekto vojde, pretože tam bola sama.. Jej rodičia mali svoju vlastnú. Zapla sprchu a vošla pod ňu.. Nechala studené kvapky padať na jej vlasy a s privretými očami si prehrávala opäť momenty so Sasukem.. Ten jeho úpenlivý pohľad, to ako ju prvý krát pobozkal, to ako ju pomiloval, to ako sa pohádali v parku, tam stretla prvý krát Sasoriho.. Spomenula si na to, ako Sasukeho viezla domov.. Bol naozaj nervózny z toho, že šoférovala jeho auto.. Potom sa jej v mysli vybavilo to, ako žiarlil a rozbil si kvôli tomu ruku, potom tá hádka a to, ako skončila v nemocnici.. To, ako sa jej tam ospravedlnil a znova ju pobozkal.. No potom to, ako sa jej na verejnosti vyhýbal.. To ako spolu spievali.. Ako radšej odišiel, akoby jej mal čo i len v pesínčke povedať, že ju ľúbi.. A potom to, ako ho videla v objatí s Karin.. jej pery na jeho.. A potom tie jeho mrazivé pohľady.. Sakura si utrela slzy, ktoré jej medzitým stiekli z očí.. Vypla kohútik a vyšla zo sprchy. 'Nemysli na to.. Nenechaj si pokaziť dovolenku..' upokojovala samú seba. Hodila na seba jemné ružové šaty a pobrala sa za rodičmi na ich izbu.. Už sa stmievalo, takže pôjdu na večeru. Mala pravdu, mama aj otec ju už čakali na chodbe.. "Ideme srdiečko?" usmiala sa Mebuki. "Uhm.." prikývla Sakura a pokúsila sa o úsmev.

Po večery sa Sakura hodila do postele. Bola vyčerpaná. Z letu, z tepla, z toho že je tu on.. 'Prečo na neho musím stále myslieť?' premýšľala a s touto myšlienkou nakoniec aj zaspala.

Na druhý deň ráno si povedala, že si to naozaj užije.. Vyšla vysmiata z izby a zamierila do bufetu, kde sa podávali raňajky.. Nehľadala rodičov, pretože oni už dávno určite jedli.. Bolo takmer pol desiatej a oni vstávajú veľmi skoro a jedávajú najneskôr o ôsmej. Prechádzala sa medzi švédskymi stolmi a keď mala konečne nabraný plný tanier, poobzerala sa po jedálni.. Ako hľadala tak hľadala, nevidela ani jedno voľné miesto. "Ach jaj.. To všetci musia raňajkovať teraz?" zafrflala pre seba. "Vlastne, ono je to už taká desiata.. Druhý chod pre tých, ktorým už vyhladlo po plávaní.." prehovoril hlas za ňou. "A ja som si povedala že to bude dneska pekný deň.." povedala ironicky Sakura, pretože ten hlas poznala. "Ale ti ten plán krásne vychádza.." odvetil Sasuke rovnakým tónom. Sakura na neho pozrela a prevrátila očami. "Prečo sa mi prihováraš?" hlesla. "Nevedel som, že ti to vadí.." mykol ramenami. "Nevadí, ale.." "Tak potom kde je problém?" nadvihol obočie a zahľadel sa na ňu. "Robíš si srandu, však?" nadvihla obočie aj ona. "Jak myslíš.." mykol ramenami. "Ja si idem sadnúť za ten stôl, ktorý sa práve vyprázdnil.. Ak sa prestaneš hrať na netýkavku, pokojne si prisadni.." povedal a odišiel k stolu. "Tak to ani náhodou.." precedila Sakura medzi zubami sama pre seba. Obzrela sa okolo seba, ale žiadny stôl nebol voľný a ani sa nezdalo, že by sa niektorý mal uvoľniť. Znova prebehla pohľadom miestnosť, a pohľad sa jej zasekol na hypnotizujúcich čiernych smaragdoch, ktoré ju tak uprene pozorovali.. 'Ako kedysi..' pomyslela si a zhlboka sa nadýchla.

"Nemysli si, že to niečo mení na veci.." povedala a sadla si oproti nemu.. "Na akej veci?" pobavene sa usmial. "Sasuke nehraj sa na blbca.." zamračila sa. "Ja sa na nič nehrám, ale naozaj nerozumiem o čo ti ide.." mykol ramenami a zapichol vidličku do hranoliek. "O to aký si.." odvetila rovnako nenúteným tónom a zapichla vidličku do jedla ako on, až na to, že ona mala cestovinové mašličky. "Aký som?" spýtal sa a ukázal vidličkou na ňu. "Áno.. Aký si!" zopakovala Sakura jeho pohyb, no tým, že mala klzké cestoviny, jedna z mašličiek skončila priamo na Sasukeho vlasoch.. "Vážne?" spýtal sa bez jedinej emócie.. Sakura chcela zakryť pobavenie, no vôbec sa jej to nedarilo.. Kútiky sa jej tlačili hore a líca mala celé červené.. 'Jak môže byť tak zlatá..' pomyslel si Sasuke a aj on sa musel pousmiať. "Pokiaľ ti to jedlo nechutí, nemusíš ho rozhadzovať všade naokolo.." povedal akoby sa nič nestalo a položil mašličku z vlasov na servítku. "Prepáč.." povedala, no stále sa usmievala. Po tom už nepovedal nikto nič.. Keď dojedli, každý sa pobral svojou cestou..

"Vidíš tú ružovo-vlasú? To je tá čo sedela s tým sexy chalanom.." započula Sakura nejaké dievča na pláži, keď sa išla znova vyvaliť na slniečko.. "Čo na nej videl? Veď je to trapka.." povedala nejaká iná.. "Možno boli rodina.. Alebo niečo také.. Taký chalan by určite nikdy nebol s hentakou špatou.." povedala tá prvá.. Sakura zaťala päste.. "Keby tak vedeli.." zašomrala pre seba, no potom si uvedomila, že v podstate majú pravdu.. Sasuke s ňou nikdy oficiálne nebol.. Možno práve pre to, ako vyzerá.. Či? Majú tie baby pravdu? Preto ju nikdy nepobozkal na verejnosti a ani za ruku ju nechytil? Znova sa jej tlačili do očí slzy.. Prečo? Prečo ju to trápi? Veď má úžasného a krásneho priateľa.. Áno.. Keby tie baby videli Sasoriho, onemeli by.. Ale oni ho vidieť nemôžu.. Pretože tu nie je.. Je tu len Sasuke.. "Haha, určite je to jeho trápna sestra s ktorou tu musí byť.." smiala sa zase jedna.. Sakure začínala dochádzať trpezlivosť, chce si to tu užiť a nie počúvať o tom, ako pre Sasukeho nie je dosť dobrá.. Postavila sa, že odíde, no nespravila ani dva kroky, keď v tom ho započula. "Kam utekáš kráska?" Bol to Sasukeho hlas, spoznala by ho kdekoľvek. Tak veľmi ju zaujímalo, že komu tak povedal, že sa musela otočiť.. Zvedavosť bola silnejšia.. No potom zostala úplne prekvapená.. Pozeral sa priamo na ňu.. A aj jeho kroky smerovali k nej.. "Ideme si zaplávať?" usmial sa tak oslnivo ako to vedel len on, podišiel k nej a chytil ju za ruku. "Hraj to chvíľu so mnou.." pošepol jej a žmurkol na ňu.. 'To nie je možné..' pomyslela si Sakura, no navonok sa usmiala. Hodila očkom po dvoch babách, ktoré ju pred tým ohovárali a teraz na nich pozerali s otvorenými ústami.. "Poď.." povedal Sasuke a začal ju ťahať do vody.. Keď už boli vo vode a dosť ďaleko od brehu, Sakure to nedalo. "Prečo si to spravil?" spýtala sa. "Počula si ich.." odvetil. "Áno, ale to mi nevysvetluje to, prečo si to spravil.." zvraštila čelo. "Nenechám ich predsa na omyle.. A navyše, bolo to aj pre mňa dobré, že ma videli ísť do vody s najkrajším dievčaťom na pláži.." usmial sa. "Sasuke.." zašepkala Sakura. 'Čo to práve povedal..' nedávalo jej to zmysel.. "Spravil dve rýchle tempá a bol od nej dosť ďaleko, keď sa na ňu znova tak pozrel.. Tie hrejivé oči a sladký úsmev.. 'Toto je ten Sasuke, ktorého som milovala..' pomyslela si Sakura a na ten moment úplne zabudla, na všetko, čo sa medzi nimi stalo. Priplávala k nemu a aj ona sa usmievala.. "Takto si naozaj krásna.." povedal a pohladil ju po líci.. 'Škoda, že to všetko musí byť inak..' pomyslel si a stiahol ruku. "Prečo si teraz iný?" spýtala sa. "Aký iný?" "Iný.. V škole by si sa takto nechoval.." vysvetlila mu. "Ty by si sa so mnou tiež takto v škole nerozprávala.." uškrnul sa. "Áno, ale.. To lebo.." začala, no v tom si nedokázala vybaviť jediný dôvod.. Všetko jej vyšumelo z hlavy.. 'To ten jeho úsmev.. Ako dlho som ho nevidela..' premýšľala. "Sakura.." oslovil ju a priplával bližšie k nej.. "Nechajme to tak.. Užime si dovolenku a nemyslime na to, čo bolo.. Veď, obaja sme si sem prišli odpočinúť, či nie?" znova sa usmial a tým ju už totálne odzbrojil. Prikývla a usmiala sa aj ona.. Zvyšok dňa trávili spolu.. Vo vode, na pláži, na obede, hrali tenis, biliard, vodné pólo.. a mnoho ďalších aktivít.. Až keď sa začalo stmievať sa rozlúčili s tým, že sa za pol hodinu stretnú na večery.. Sakura sa rýchlo osprchovala a obliekla si kraťase a tielko. Ešte s mokrými vlasmi bežala za rodičmi a oznámila im, že nebude večerať s nimi.. "A s kým budeš?" vyzvedal jej otec. "So Sasukem.." začervenala sa Sakura. "On je tu?" zvraštil čelo pán Haruno. "Áno, videla som ho tu už.." odvetila Sakurina mama. "Zlatko, si si istá, že je to dobrý nápad?" pozrela sa na dcéru.. "Áno mamy, veď je to len večera.." usmiala sa Sakura, vlepila mame rýchlu pusu na líce a už utekala za Sasukem. Smiali sa a žartovali dlho do noci. Sakura mala pocit, že je to ako kedysi..

Aj následujúcich pár dní bolo ako z iného sveta.. Ona a Sasuke Uchiha sa zabávali celý deň na pláži.. Vo vode aj na suchu.. Sasuke tam bol so strýkom, ktorý tam bol obchodne, takže sa moc nestaral a Sakura hovorila rodičom vždy pravdu, že kam ide. Aj keď sa im to moc nepozdávalo, Sasukeho poznali ako milého a slušného chlapca. Bola by to perfektná dovolenka, keby..

"Zajtra letíme naspäť.." hlesla Sakura v jeden večer. Sedeli na piesku a pozorovali nočnú oblohu. Sasuke za ten večer toho moc nenahovoril.. Stále pozeral niekam pred seba.. "Viem.." odvetil, no znova jej nevenoval ani jeden pohľad.. "Sasuke stalo sa niečo?" chytila ho za rameno. "Presne to čo si povedala.. zajtra sa to končí.." "Zajtra sa končí dovolenka.." usmiala sa. "Ty vieš, že sa tým končí aj všetko ostatné.." a po prvý krát za ten večer sa jej pozrel do očí.. "A-ako to myslíš?" stŕpla. "Vieš to.." odvetil a ľahol si do piesku. "Sasuke neviem, vysvetli mi to.." bola stále viac a viac napjatá.. Určitú predstavu o tom mala, ale dúfala, že to nie je pravda.. "Sakura, pozri.. Sama dobre vieš, že takto to nebude fungovať, keď sa vrátime. Nebudeme sa spolu baviť a smiať sa." "Prečo nie?!" zvolala nahnevane Sakura a postavila sa. Sasuke sa len posadil. "Pretože to tak nie je správne.. My nie sme priatelia, nikdy sme neboli a nikdy nebudeme.." zamračil sa. Sakura zaťala päste.. 'Ako môže po celom tom týždni povedať niečo takéto?!' rozhorčovala sa v duchu. "V Konohe máš priateľa, ja mám priateľku.." začal znova Sasuke, no Sakura mu skočila do rečí.. "No a čo?! Aj tu ich máme! To že nie sú s nami neznamená, že ich nemáme! A nerobíme nič zlé.." čupla si k nemu a pohladila ho po líci, akoby ho chcela upokojiť. "Naozaj.. Chceš povedať, že takto by si sa ma dotkla aj pred Sasorim?" nadvihol obočie.. Sakura sa zháčila.. "To nie, ale.." nedopovedala. Nevedela čo.. "Žiadne ale tam nie je.." odtiahol si tvár od jej ruky a postavil sa. "Sasuke.." zašepkala Sakura. "Bolo to krásne, a naozaj som si to užil.." hovoril a ona sa medzitým postavila. Chytil jej ruky a pozrel do očí.. Dúfal, že v nich uvidí to, čo jej chce naozaj povedať a nie tie kecy, ktoré vypúšťa z úst. "Ale som rád, že už sa to končí.." povedal a Sakura zalapala po dychu. "To nemôžeš myslieť vážne?!" skríkla a vyšklbla si ruky z tých jeho. 'Nepochopila to..' sklonil hlavu Sasuke. "Sakura, ja už by som nezniesol ani deň s tebou bez toho.." hovoril a Sakure sa nahrnuli slzy do očí.. Nezniesol by ani deň? Veď sa tak dobre zabávali, tak dobre si rozumeli.. Ako toto môže povedať?! Po tom všetkom?! "Bez čoho Sasuke?!" zakričala a v tom opäť zapichol pohľad do tých jej veľkých zelených očí.. Zhlboka sa nadýchol a .. Pobozkal ju.. Pritiahol si ju k sebe za pás tak rýchlo a tak majetnícky.. Sakura chvíľu nechápala, čo sa deje.. Jej pery sa pohybovali samé od seba.. Bola to možno len sila zvyku, pretože si doteraz pamätala všetky Sasukeho bozky, no aj tak.. Trvalo jej to dosť dlho, kým sa spamätala a odtiahla sa. "Bez tohto.." povedal Sasuke sucho a otočil sa na odchod. "Sasuke stoj!" zakričala za ním. "Nie.. Sama vidíš, že my priatelia byť nemôžme.. A pokiaľ by si chcela sa so mnou stýkať aj naďalej, aj keď vieš, ako po tebe túžim, bola by si ten najväčší sebec na svete!" povedal tak mrazivo, až ňou prešla triaška. "Nemôžeš to teraz len tak nechať a tváriť sa, že sa nič nestalo.." pokrútila hlavou a už jej padli prvé slzy. Sasuke sa uchechtol. "Ale môžem.. Pamätáš.. Ak ťa to aspoň trocha mrzí, tvár sa, že sa to nestalo.. Toto sú presne tvoje slová.."povedal a otočil sa k nej. "Ale to bolo dávno a za iných okolností.." chcela sa brániť. "Na čase nezáleží.. Ide o pointu.. A mňa to mrzí.. Áno.. A chceš vedieť prečo?" spravil krok k nej.. Sakura len nemo prikývla. "Pretože som si ťa znova pustil k sebe! Neviem, či je to tými tvojimi očami, alebo si nejaká čarodejnica, ale vždy sa mi vieš dostať pod kožu.. Mrzí ma, že som si znova pripustil, že k tebe mám nejaké city a že.." no tentokrát nedopovedal on, pretože to bola Sakura, kto ho umlčal. Spravila k nemu pár krokov a pobozkala ona jeho.. Chcela to.. Tak veľmi to chcela, aj keď vedela, že to nie je správne.. Vedela, že doma má priateľa, ktorý jej verí a že na Sasukeho tiež niekto čaká.. Aj keď to bola len Karin.. Ale bola tam.. No tak veľmi jej doteraz chýbal.. Nevedela sa nabažiť jeho bozkov.. Jeho dychu a jeho dotykov.. Keď už obom dochádzal kyslík, odtiahli sa od seba. Sasuke mlčal a zmätene na ňu pozeral. Ona mala v očiach slzy.. Dotýkala sa špičkami prstov svojich pier, ktoré sa jej chveli.. "A teraz? Čo mi povieš teraz?" prerušil to ticho Sasuke.. "Mňa to mrzí.." špitla Sakura a rozbehla sa smerom k hotelu.. Sasuke len nemo prikývol.. Pochopil.. Tváriť sa, akoby sa nič nestalo..


Na druhý deň sa už Sakura čakala kedy otvoria dvere lietadla.. Bola naspäť v Konohe, aj keď nie tak zrelaxovaná, ako dúfala, že bude.. Už sa dvere otvorili a Sakura chcela vykročiť, no noha sa jej zamotala do batoha, ktorý ležal na zemi. Takmer by spadla, kebyže ju nezachytia dve silné mužské ramená. Obzrela sa a.. 'Ach.. prečo práve on..' pomyslela si. On sa na ňu tiež pozeral, no na tvári mu nedokázala vyčítať jedinú emóciu.. "Aj vy ste boli v tom letovisku? Škoda, že sme sa nestretli.." chabo sa silene usmial a vyšiel von na pristavený mostík.. Tentokrát mlčky prikývla Sakura.. Takže už sú opäť ako dvaja cudzí..
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Naty-chan Naty-chan | E-mail | 8. listopadu 2015 v 17:51 | Reagovat

Hezke pokračování/jednorazovka je mi jich trochu líto takoví druhý konec ale dost smutný :( :) ale líbil se mi
Arigato Misao!

2 Mia Mia | 8. listopadu 2015 v 21:00 | Reagovat

Woeeewww :3 ale víš že jednorázovky nemusí byt jen no...jednorázové můžou mít i 3 díly klidně i 6 ale víc už je to divný :DD jinak je to supr <3

3 Misao Misao | Web | 9. listopadu 2015 v 8:44 | Reagovat

No to som nevedela.. Predsalen jednorázovka- je na jeden raz.. na jedno čítanie.. bez pokračovania.. Ale nabudúce teda budem vedieť.. Ale aj tak som rada, že sa vám to páčilo, mala som z toho zmiešané pocity :D

4 Naty-chan Naty-chan | E-mail | 9. listopadu 2015 v 13:33 | Reagovat

Hele furt budeš ve psaní lepší než ja jo :D

5 Mia Mia | 10. listopadu 2015 v 18:36 | Reagovat

Asi tak :D já neříkám že to tak být musí samozřejmě každej to preferuje jinak ;)

6 Suzy Suzy | 16. listopadu 2015 v 17:30 | Reagovat

Super si to urobila nemen to pis ako to chces ty lebo tak je to super! Hajzel saske ale sasori je dobri pre nu

7 ZdenekY ZdenekY | E-mail | 17. ledna 2017 v 18:41 | Reagovat

Chtěli byste zvýšit návštěvnost na misaodemei.blog.cz několikrát? Hledat v google: Masitsu's tricks

8 Karin Karin | 7. května 2017 v 21:12 | Reagovat

Pěkně napsané. :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Dúfam, že sa vám na mojej stránke páči a ak by ste mali hocijaké pripomienky, napíšte mi.. Arigato :)