Moje príbehy sú poväčšine na páry Sasuke Sakura, Itachi Sakura a párovanie bratov Uchihov s postavami, ktoré som si vymyslela. Ale najviac asi SasuSaku.. Nemám problém ale ani napísať poviedku na iný pár, takže keby boli nejaké návrhy, stačí poslať správu autorovi :)

Čo nás spája, to nás rozdeľuje 01

29. prosince 2015 v 17:45 | Misao |  Čo nas spája, to nás rozdeľuje..
Ahojte, nestíham skoro nič.. Dnes som trocha aj popracovala na bakalárke.. Stihla som si zohnať pár kníh.. No to je jedno.. Spomínala som, že som začala písať u mamky cez vianoce ďalšiu poviedku.. Môj bráško sa rozhodol mi pomôcť a začal ju prepisovať z papiera do počítača.. Takže vám dnes môžem ponúknuť prvý diel.. Je dosť dlhý (bráško sa prekonal :) ). Dúfam, že vám to nevadí, že ich mám toľko už rozpísaných a že sa vám bude páčiť.. Tak, príjemné čítanie :) Váš názor na poviedku poteší :) Pekný zvyšok dňa prajem :)



"Je to geniálne!" zvolal Naruto a založil si ruky za hlavu. Kráčali lesom už asi hodinu a doteraz boli ticho. No Naruto to už nevydržal. "Z čoho máš takú radosť?" pozrel na neho otrávene Sasuke. Sakura s Kakashim sa len potichu usmievali. "No z čoho asi?!" uškrnul sa blondiak a priskočil k Sasukemu. "Konečne sme znova spolu!" zasmial sa a dal mu ruku okolo ramien. "Okamžite s tým prestaň.." zavrčal Sasuke a striasol ho. "Áno! Presne ako keby sa nič nestalo! Všetko ako pred tým!" smial sa ďalej Naruto. "Aaach..už aby sme tam boli" zašomral Sasuke a ďalej sústredil svoju pozornosť na chodník pred ním. "Koľko asi bude trvať cesta?" spýtala sa Sakura Kakashiho. "Do zeme sucha to nie je ďaleko, tam zoberieme ten zvitok, no potom je to do zeme snehu asi päť dní cesty." "Och.."odsekla Sakura. "To nevadí! Máme na seba aspoň viac času!" vyškŕňal sa naďalej Naruto. "Príde mi to skvelé. Tím 7 nova na misii. Som rád, že si sa vrátil Sasuke. A dobrovoľne, nemusel som som ti nakopať zadok. Haha.." "Nemôžeš byť ticho aspoň desať minút?" zavrčal Sasuke. Pravdou bolo, že ešte sám nevedel, čo bude ďalej. Nevzdal sa úplne svojej pomsty, len už bol unavený z toho večného naháňania sa.

Po dvoch hodinách konečne prišli k farme, na ktorej býval starý pán Lear. "Páni, je to tu obrovské!" žasla Sakura. "Dobrý deň" usmial sa na nich starý pán. "Dobrý, my sme ninjovia z Konohy. Prišli sme pre ten zvitok." Chopil sa slova Kakashi. "Oh áno, poďte ďalej, nech sa páči" ukázal im na starú budovu. Všetci vošli dnu a nezmohli sa na slovo. Z vonka to vyzeralo ako klasická zaprášená farmárska chartč, no vo vnútri sa to len tak lesklo. "Wau! Ako to robíte!?" vyhŕkol Naruto. Všetci sa na neho prekvapene otočili. "Myslím..nechcem byť drzý ale vy ste sám a táto farma je veliká. A všetko je to tu tak upravené. Ako to stíhate?" poškriabal sa Naruto na zátylku. Starý pán sa z chuti zasmial. "Mám tu asistentku. Je mladá a veľmi šikovná. Vlastne, ona má pri sebe ten zvitok. Verím jej ako nikomu a viem, že ho ochráni" vysvetlil im. "Veriť ženám?" odsekol Sasuke. "Mladý muž, keď sa jej zapozeráte do očí, ani vám by nenapadlo, že by dokázala zradiť." Usmieval sa a v očiach mu bola vidieť vďačnosť, ktorú voči jeho asistentke pociťoval. "Asi bude niekde v zadu na poli, mohli by ste.." ukázal smerom, ktorým majú ísť. "Isteže, choďte, ja sa aj tak ešte potrebujem porozprávať s pánom Learom." Povedal Kakashi a podľa tónu hlasu usúdili, že o tom nemieni diskutovať. Vyšli von a rozbehli sa po poli až niekam dozadu. "Nikde ju tu nevidím.." zafrflal Naruto. "Je to tu veliké, ako sa môžu oni dvaja môžu nájsť." pridala sa Sakura. "Rozdelíme sa. Ja pôjdem vpravo, Naruto vľavo a Sakura, ty choď pozrieť ďalej do zadu." "Dobre, ale nezvykaj si na to rozkazovanie" odvrkol Naruto a rozbehol sa.. doprava. "To je debil.." vzdychol Sasuke a šiel doľava. Bežal dosť ďaleko a niekde pri konci ju zbadal. Sedela na konári a oberala jablká. Mala čierne tielko a čierne kraťase. Bola bosá. Dlhé čierne vlasy s modrým odleskom a výraznou červenou na konci mala v cope. Do tváre jej nevidel, no aj tak mal zvláštny pocit. Práve sa načahovala za jedným, na ktoré nemohla ani náhodou dočiahnuť. Sasuke ju s pobavením pozoroval. Posunula sa ešte kúsok a zrazu sa ho vedela dotknúť špičkami prstov, no aj tak ho nevedela chytiť. "Ak sa posunieš ešte kúsok, konár sa zlomí" prehovoril zrazu Sasuke. Nečakala to, prudko sa otočila a stratila rovnováhu. No skôr ako stihla dopadnúť na zem, Sasuke ju zachytil. Nevedel prečo, jeho telo sa pohlo samo od seba. "Ď-ďakujem.." vyjachtala a pozrela sa mu do očí. A v tom obaja stuhli. Bolo to akoby sa pozerali do zrkadla. Tmavé, prenikavé oči, ktoré akoby prenikali až niekam do duše toho druhého. Hodnú chvíľu sa na seba len pozerali. "Si v poriadku?" povedal napokon Sasuke, aj keď tak trochu pridusením hlasom. "Áno, ďakujem" odvetila a začala sa mrviť aby ju pustil. "Prepáč" povedal zrazu a pustil ju na nohy. Otočil sa, aby sa pozrel, či za nimi nejde Naruto so Sakurou. Nič. No ona si stihla všimnúť znaku na jeho chrbte. "Čo tu chceš?!" vybehla na neho. Keď sa na ňu znova pozrel, neveril. ´Jak sa jej pohľad mohol tak zmeniť?´ premýšľal Sasuke. Pozerala na neho ostro a s nenávisťou. "Hľadám ťa.." odvetil neisto. ´No tak Sasuke! Si chlap! Jeden škaredý pohľad ťa predsa nevyvedie z miery!´ karhal sa. "To mi doplo. Našiel si ma. Tak čo teraz?" Stále ho prepichovala pohľadom. "Teraz pôjdeme do domu, volal ťa tvoj šéf" odfrkol a zohol sa po dva košíky s jablkami. "He?" Nechápala. "Čo za hru tu hráš? Čo s tým má Lear spoločné? Nechaj ho na pokoji!" "Čo?!" Nechápal tentokrát Sasuke. Chvíľu na seba len nechápavo pozerali a potom sa Sasuke pleskol o čelo. "Ach jasné! Tak ešte raz.." usmial sa frajersky a vystrel ruku. "Som Sasuke. Som v tíme 7 z Konohy. Máme bezpečne doručiť zvitok čo strážiš do zeme snehu. A ty si?" ´Tak on je tu na žiadosť Leara. Nič netuší..´premýšľala. A v tom bola znova ako vymenená. oči jej zmäkli, nahodila úsmev a podala mu svoju ruku. "Som Soa" prehovorila "prepáč, že som tak vyštartovala len som..no.." "myslela si si, že ti chcem ten svitok ukradnúť, však?" usmial sa a pohol sa smerom k domu. "Vlastne..no..áno..presne tak..hehe." Dobehla ho a chcela si vziať koše, no Sasuke ich nepustil. "To je v poriadku, nebudeš predsa vláčiť tie ťažké koše sama." "Vláčim ich sama dosť dlho, myslím, že to zvládnem. Nemusíš sa obťažovať." Zaškerila sa a znova sa po nich načiahla. Ale Sasuke jej uhol. "Jak som povedal, je to v poriadku." Samopašne sa zaksichtil a pokračoval ďalej. "Všetci Uchihovia sú taký tvrdohlavý?" zafrflala. "Ako?" zasekol sa. "Ja som ti ale moje priezvisko nepovedal." "No..ja..poznám ťa. Z počutia. Až sem sa niesli chýry o tom, ako prenasleduješ svojho brata" odvetila rýchlo. "Ach ták" zavrtel hlavou a pokračoval. "Ako to, že si tu?" "Potrebujem si oddýchnuť. Odreagovať sa." "Zem snehu. To je dosť ďaleko." "Bola si tam už?" "Nie, len sa vyznám v geografii." "Hehe" zasmial sa Sasuke schuti. ´Čo to so mnou je? Naozaj pôsobí príjemne´nechápal Sasuke. Kým došli k domu, boli potichu, len na seba pokukovali. "Aaa..tu ich máme" usmial sa Kakashi keď vošli do vnútra. "Tak to aby sme vyrazili." Zvolal Naruto a dal si batoh na chrbát. "Ešte chvíľu, Soa sa musí ísť pobaliť." Potľapkal ho pán Lear po chrbte. "Pobaliť?" zarazene sa na neho pozrela. "Áno, myslím, že ti padne dobre na chvíľu odtiaľto vypadnúť. Čo ťa poznám si sa z farmy pohla len ak si šla na nákup a aj to len vedľa na trh." Usmieval sa na ňu. "Ale..Nie, to nemôžem." "Ja na tom trvám." "Ale ja nikam nejdem!" protestovala. "Má pravdu, predpokladám, že brániť sa nevie a boh vie koho na tej dlhej ceste stretneme." Chcel jej pomôcť Naruto, no ani nevedel, čo spravil. ´Čo ak stretnem jeho?´začala premýšľať. ´Čo ak ho stretne on?!´ zhrozila sa. ´Ich skrýša je niekde po ceste do snehovej..´ "Dobre!" prehovorila zrazu. "Ak ma tu teda nebudete potrebovať" otočila sa na Leara. "Nemaj strach. So všetkým sme tak napred, že aj keby si bola preč pol roka tak o nič neprídeme." Soa len prikývla, hlboko sa uklonila a vybehla hore po schodoch sa pobaliť. "Nie je to pre ňu nebezpečné?" spýtal sa Naruto. Sakura z toho tiež nebola nadšená. Videla, ako zvláštne sa na ňu Sasuke pozeral, nechcela ju brať. "A cesta nám bude trvať omnoho dlhšie keď nie je ninja." Rozhodla sa podporiť Naruta. "Zas o toľko dlhšie to nebude." Bránil Learove rozhodnutie Kakashi. "Tak hlasujme!" vyhlásila Sakura. "Kto je pre to aby išla s nami?" Zodvihol ruku Lear a Kakashi. "Vybavené!" vyhlásil Naruto. "A kto je proti?" uškrnul sa Sasuke. Sakura s Narutom zodvihli ruky. "Sasukeeee.." udivene na neho pozrela Sakura. "Ja sa zdržujem, pretože mi to je jedno, a keďže ona ísť chce, tak pôjde." vyhlásil Sasuke triumfálne. Pravdou bolo, že on chcel aby išla s nimi, niečo ho na nej fascinovalo, no netušil čo. "Ale ona nechcela ísť..preto som hlasoval proti.." fňukal Naruto. "To lebo si myslela, že by som sa tu o to nevedel postarať" objasnil mu to Lear. "Aha. V tom prípade..Je v tíme vítaná!" zasmial sa Naruto a napravil si čelenku. "A-áno. Tiež som to tak myslela" zakoktala sa Sakura. V tom prišla do miestnosti Soa. "Pripravená?" objal ju Lear okolo pliec. Soa len nemo prikývla. Pohľadom pozorovala Sasukeho. ´Som zvedavá čo to prinesie´pomyslela si. "Opatrujte sa. Soa.. buď opatrná moja.." objal ju na rozlúčku a to už Kakashi s ostatnými čakali vonku. "Môžeme?" spýtal sa Kakashi keď vyšla za nimi von. "Hai!" ozvalo sa zborovo a všetci sa pohli smerom k lesu. Išli asi pol hodinu, keď sa začalo stmievať. "Spravíš toto, potom toto a toto, potom toto a nakoniec toto.." vysvetľoval jej Naruto ako spraviť jutsu. "Ale veď sa nič nedeje." oponovala Soa. "Lebo som nesústredil chakru, aj to musíš ak chceš aby sa ti to podarilo. Sleduj, napríklad.." Zložil pečať a "Henge no jutsu!" a s obláčikom dymu sa zmenil na Sou. "Páni!" zajásala. "To nič nie je"..odfrkol Sasuke. Zložil pečate a "Sasuke nie!" zvolala Soa s Kakashim naraz, no už bolo neskoro. "Katon! Goukakyuu no Jutsu!" Kakashi sa stihol v rýchlosti premiestniť k Narutovi a Sakure. A všimol si, ako sa Soa hodila na Sasukeho. Dúfal, že Lear neklamal. A v tom.. výbuch! Obrovská explózia, ktorá odhodila obe skupinky ďaleko od seba. "Čo to bolo?" spýtal sa Sasuke keď sa spamätal. "Ty si si nevšimol že celý les je pod výstrahou?!" "Nie.." priznal Sasuke. "Ach..Poď, nájdeme tvoj tím.." "Ja pôjdem prvý, predsa len, som ninja.." "Videla som.." zamrmlala pre seba Soa, no nechala ho viesť, aj keď vedela, že idú síce smerom k snežnej, no preč od Kakashiho a Sakury.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mia Mia | Web | 30. prosince 2015 v 1:19 | Reagovat

Supeeer, já se tak těšim na další díl, vypadá to na moooc dobrou povídku... Prosím rychle další díl.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Dúfam, že sa vám na mojej stránke páči a ak by ste mali hocijaké pripomienky, napíšte mi.. Arigato :)