Moje príbehy sú poväčšine na páry Sasuke Sakura, Itachi Sakura a párovanie bratov Uchihov s postavami, ktoré som si vymyslela. Ale najviac asi SasuSaku.. Nemám problém ale ani napísať poviedku na iný pár, takže keby boli nejaké návrhy, stačí poslať správu autorovi :)

Si moja? 02 - Koniec

8. ledna 2016 v 13:30 | Misao |  Jednorázovky
Tak tu je sľúbená druhá časť a ako som predpokladala, tak aj posledná :) Tak, nech sa vám páči :)




"Som rád, že si späť.. Čo ťa priviedlo?" usmieval sa Naruto, sediac za stolom Hokage. "Ver či never, moje dieťa.." odvetil Sasuke a posadil sa na stoličku oproti. "Sarada?" neveriacky sa spýtal Naruto. "Vedel si o nej?" nadvihol obočie Sasuke. "Samozrejme! Práve dokončila akadému.. Najlepšia študentka s talentom.. Koho mi to len pripomína.." uškrnul sa blondiačik. Sasuke sa len usmial. "Podobá sa mi?" spýtal sa po chvíli. "Nevidel si ju? Je to ako cez kopirák.. Ako.. Keby v tom mal prsty Sharingan.." zasmial sa Naruto. "Myslím povahovo.." konkretizoval Sasuke. "To je skôr po Sakure. Aj keď.. Je mĺkva.. Má síce priateľov, no aj tak toho moc nenahovorí.. Ale keď áno, vždy je to niečo múdre a rozvážne.." opísal Naruto Sasukemu v skratke jeho dcéru. "Áno.. to sa mi podobá.. Možno bude moja.." hlesol Sasuke. "Možno?" nechápal Naruto. Sasuke sa zahľadel z okna. "Kamoško.. Mal by si vedieť, či si sa pričinil na jej počatí, alebo nie.." zasmial sa Naruto na svojom vtipe. No Sasukemu to tak vtipné neprišlo.. "Áno.. Chcem povedať.. Raz sa to stalo.. Ale ako môžem vedieť, že neprišiel do Sakurinho života nikto po mne?" spýtal sa priateľa. Naruto sa prestal smiať a s vážnou tvárou pozrel na tmavovlasého chlapa. "Môžeš si byť istý, že nie.. Sakura ťa miluje stále rovnako ako pred tým.. Niekedy mi je jej až ľúto, ak mám byť úprimný.. So Saradou sa dosť potrápila, keďže má v povahe niečo po tebe.. Snažil som sa jej pomáhať.. Ale teba nedokáže nikto nahradiť.. Jak v živote Sakury tak v živote Sarady.. Aj keď o tom nehovorí, aby nespôsobila svojej mame bolesť, viem, že ju neprítomnosť jej otca trápi." "Prečo ste mi o nej nepovedali? Bol by som jej na blízku.." vyčítavo sa Sasuke pozrel. "Sakura to nechcela.. Hovorila, že si odišiel lebo si musel.. A že prídeš, keď bude ten správny čas.. Nebude ťa sem lákať kvôli Sarade, lebo vie, že si potrebuješ dať do poriadku ešte svoje myšlienky" povedal Naruto a Sasukemu zmäkli črty.. "Sakura.." šepol.. "vždy vedela, čo potrebujem.." dodal. V tom sa ozvalo klopanie. "Áno.." ozval sa Naruto. "Hokage-sama.." vošla Sarada do miestnosti. Sasuke sa zamračil. "Nechávaš moju dcéru, aby ťa tak oslovovala?" pozrel na Naruta. "Ona na tom trvala.. Ja som jej hovoril, že v súkromí ma pokojne môže vol.." "Nechcela som, aby si niekto myslel, že mám protekciu, lebo je to dobrý priateľ mojej mamy.. A ako vidím, tak aj otca.." prehovorila Sarada a ukázala na fotku, ktorú mal Naruto na stole.. Fotka tímu sedem.. "Ale do reči mu skákať môžeš.." uškrnul sa Sasuke a Sarada sa začervenala.. "Odpusťte mi.." sklonila hlavu. Naruto sa len usmial.. "V poriadku.. čo by si potrebovala?" spýtal sa jej. Obaja chlapi na ňu pozreli. Sarada sa uškrnula rovnako, ako Sasuke, takže všetci vedeli, že má niečo za lubom.. Siahla do kapsy a vytiahla z nej červenú mašľu. Obaja nechápali. "Aká je pravdepodobnosť, že si ju dáš a budeš večer pod stromčekom? Tati.." spýtala sa Sarada a naschvál pridala oslovenie. Naruto vybuchol do hurónskeho smiechu a Sasuke na pár sekúnd stratil reč. O čo ho táto malá osôbka, ktorá mu práve povedala tati žiada?! "Absolútne nulová!" vyhlásil a prekrížil si ruky na hrudi. "Ja si myslím.." prehovoril Naruto cez smiech "..že veliká.. Dlhuješ im to.. obom.." usmieval sa Naruto. Sasuke sa zamračil.. "Prečo by som to mal urobiť?" spýtal sa Sarady.. "Mame som nepovedala, že si tu.. Bolo by skvelé vidieť, aká bude šťastná, keď ťa tam nájde.." odvetila. 'Takže ona to robí pre ňu..' zamyslel sa Sasuke.. Postavil sa a zobral od Sarady mašľu.. Chvíľu si ju prezeral a premýšľal nad ňou.. Nad jeho dcérou.. Ktorú práve zistil, že má.. A ktorá nechce nič iné, len aby jej mama bola šťastná.. "Ak mi do toho nič neskočí, prídem.. Ale toto na mne nečakaj.." povedal a hodil mašľu do koša.. Sarada stisla pery a zaťala päste. "To ti radím aby ti do roho nič neskočilo.. Mama ťa čaká každý deň.. Viem to.. Zaslúži si byť šťastná.. A boh vie prečo bude, keď uvidí teba.. Tak to nepokaz.." precedila cez zuby Sarada, potom sa uklonila Narutovi a odišla. Sasuke pozrel na kamaráta, ktorý len zodvihol ruky v obrannom geste. "Ona je tvrdohlavá.. Nemôžem za to, že ma stále berie ako Hokageho a nie ako priateľa.." povedal. "Ale má pravdu.." zohol sa a vybral mašľu z koša.. "Nikto nedokáže vyčariť Sakure úsmev na tvári tak, ako ty.." zapichol svoje modré oči do tých Sasukeho tmavých.


Sarada bola na ceste domov, keď jej do cesty opäť skočil Boruto. "Čo chceš?" spýtala sa ho. "Nevedel som, že si netušila, že je to tvoj tatko.." povedal. "Ak to má byť ospravedlnenie, tak v poriadku.." odvetila a už sa chcela pobrať ďalej, vykročila a.. "Nie si rada?" zvolal za ňou a to ju zastavilo. Otočila sa k nemu. "Myslel som, že budeš len s ním, keď príde.." povedal a spravil krok k nej. "Možno aj som.. Neviem.. Asi mi to ešte nedopína.. Mám v hlave niečo iné.." priznala Sarada. Boruto sa na ňu zmätene pozrel. "Hlavne nikomu nehovor, že je tu.." pousmiala sa Sarada a znova vykročila. "No.. Neskoro.." zašomral Boruto. "Čože?!" opäť sa na neho pozrela. "Povedal som to mame.." poškriabal sa Boruto na zátylku.. "Aaaaaa Baka všetko skazíš! Už to nikomu nehovor!!" zakričala Sarada a rozbehla sa domov.. Stihla to práve v čas.. Hinata išla zazvoniť na zvonček.. "Ahoj, teta Hinata, čo ťa k nám privádza.. Hehe.. Nejaké nové správy?" nervózne k nej priskočila Sarada. "No vlastne.." zostala zarazená Hinata. "Priniesla som mame baliaci papier.. Poprosila ma o to.. A ešte som chcela pozdraviť Sasu.." začala, no v tom sa otvorili dvere.. Saradu oblial studený pot.. "Aha mami! Teta Hinata nám priniesla papiere! Môžme ísť baliť darčeky juchuuuu!!" zvolala nahlas, vytrhla Hinate baliace papiere z ruky, vošla do domu a zabuchla dvere. "Sara.." začala Sakura, no jej dcéra ju ťahala preč od dverí.. "Poď, bude to sranda.." švitorila.. "Sarada!" skríkla Sakura a vytrhla si ruku zo Saradinho zovretia. "Vieš o tom, že si práve Hinate zabuchla dvere pred nosom? Odkedy sa takto chováme k návšteve?" vyčítavo pozerala na dcéru.. "Prepáč mami.. Len som myslela.. Že.. Zapneme si koledy a budeme baliť spolu darčeky.. Navodíme vianočnú atmosféru a užijeme si tieto sviatky.." povedala Sarada a nahodila výraz neviniatka. "Ach.." hlesla Sakura a pohla sa do obývačky.. Nedokázala sa na dcéru hnevať, aj keď jej to prišlo podozrivé.. "Zlatko, ale ty nemáš rada koledy.." podozieravo pozrela na dcéru. "Keď idú potichu, tak mi nevadia.." odvetila pohotovo Sarada.. "A odkedy chceš baliť darčeky? Vždy ti to prišlo zbytočné.." nedala sa Sakura. "Ešte nejaké otázky? Lebo zatiaľ ti ide skvele ničenie atmosféry.." zamračila sa Sarada. Sakura vedela, že niečo chystá.. A vedela, že to pre ňu znamená veľa, lebo inak by sa takto nechovala. Rozhodla sa teda neriešiť veci a užiť si chvíle s dcérou. Keď zabalili všetky darčeky, poukladali ich pod stromček, pustili sa do varenia.. To už Saradu bavilo viac.. Ale u Sakury to vzbudilo ešte väčšie podozrenie. Sarada milovala, keď sa mohla motať v kuchyni, no teraz bola akási roztržitá.. Keď sa zotmelo a začal padať jemný sneh, mali hotovo. Posadali si ku stolu a pustili sa do večere.. "Za hodinku sa zastaví Naruto s Hinatou a deťmi.. Dala si dole cenovky z ich darčekov?" prehovorila Sakura. "Uhm.." zamumlala Sarada a hádzala do seba jedno sústo za druhým.. "Jedz pomalšie, bude ti zle.." napomenula ju Sakura. "Veď mi to potom vyliečiš.." odvrkla Sarada a vtisla si do pusy zvyšok ryby aj so šalátom. Sakura si len vzdychla.. Očividne to toto dieťa chcelo mať čo najskôr za sebou.. Odložila teda príbor.. Sarada spravila to isté.. "Ideme?!" zvolala natešene a vyskočila zo stoličky.. Sakura sa postavila, spratala riady a išla za dcérou do obývačky.. Tá len sedela pri stromčeku a mala v očiach slzy.. "Deje sa niečo zlatko?" spýtala sa Sakura a čupla si k dcére.. "Nie je tu.." zašomrala Sarada. "Ako prosím?" nerozumela jej Sakura. "Ale nič.." odvrkla Sarada. Nechcela jej to povedať.. Vedela, že keby mame povedala, že tu bol Sasuke a mal prísť na vianoce a neprišiel, bola by z toho nešťastná.. "Čakala si niečo špeciálne?" spýtala sa Sakura. "Vlastne ani nie.." zaklamala Sarada.. 'Žeby som niečo prehliadla? Bolo niečo, čo chcela a ja som si to nevšimla? Ach Sakura.. Si strašná matka..' vyčítala si Sakura v duchu.. Sarada podišla k oknu a sadla si na parapet.. Cítila krivdu.. Nepoznala ho, no verila tomu, že príde.. Sakura prišla k nej a objala ju.. "Je mi ľúto, ak niečo nevyšlo podľa tvojich predstáv.. Ale ja ti to vynahradí.." pošepkala dcére do ucha. 'Áno.. Ty áno.. Sme len ty a ja.. Nikto iný už v našej rodine nie je..' pomyslela si Sarada a zahnala slzy.. Musí byť statočná.. Kvôli mame.. "Aha zlatko, padá hviezda.. Želaj si niečo.." povzbudzujúco ju pohladila Sakura a ukázala z okna.. Naozaj padala hviezda.. A vyzerala trocha ako blesk.. A Sarada si želala.. Aby jej mama už nikdy nebola smutná kvôli tomu chlapovi, ktorý je vraj jej otec.. Neverila tomu.. Naozaj by sa na nich jej otec vykašľal? Nie.. To otcovia nerobia.. Ani Borutov otec ani nikoho iného by to nespravil.. 'Tak prečo ten môj áno?' zaplakala v duchu a ani si nevšimla, ako veľmi sa tá hviezda priblížila.. Skoro to vyzeralo, akoby padala na ich dom.. "M-mami?" oslovila ju Sarada, keď si to všimla.. No to už celú miestnosť zaplavilo obrovské svetlo.. Oslepilo to obe dievčatá, takže museli prižmúriť oči.. za pár sekúnd však svetlo zmizlo.. "Čo to bolo?!" zvolala Sarada.. "To netuším.." pokrútila hlavou Sakura.. "Ale vyhodilo nám to poistky.." zašomrala Sakura a pobrala sa do kuchyne po sviečky.. A Sarada za ňou.. Nevedela prečo, ale cítila sa nesvoja.. Sakura zapálila dve sviečky.. Jednu podala Sarade a druhú si nechala ona.. Prišli späť do obývačky, kde bola aj napriek sviečkam tma.. "Keď príde Naruto, nahodí poistky.." povedala Sakura, aby upokojila dcéru, ktorá sa triasla.. Nebolo to však od strachu.. Bolo to od radosti, pretože aj napriek tme dokázala pomocou sharinganu rozoznať, že už nie sú v miestnosti len ony dve. "Tuším, že naozaj potrebujete do domácnosti chlapskú ruku.." prehovoril zrazu hlas z rohu miestnosti. Sakura ho okamžite spoznala. Prešla ňou vlna horkosti.. Ako je to možné.. Teraz, keď už takmer ani nedúfala, že sa vráti.. Spravil zopár pečatí a zapálil oheň v krbe.. Ten presvetlil miestnosť a Sakura sa na neho mohla pozrieť.. Nechcelo sa jej veriť vlastným očiam.. Je to on.. "Ahojte.." usmial sa na obe a Sakura si v tom spomenula, že je tu aj Sarada.. Ako na neho bude reagovať? Ako jej má povedať, že je to jej otec.. A jemu? Ako mu vysvetlí, že má dcéru? Pozrela na ňu a tá sa mračila.. Veľmi sa na Sasukeho mračila.. 'Je moja..' pousmial sa Sasuke v duchu.. "Nikdy nie si spokojná, pokiaľ nie je všetko po tvojom.. To mi naozaj nikoho pripomína.." povedal Sasuke Sarade a čupol si.. Tá k nemu podišla a zahľadela sa mu do očí.. On vedel presne, na čo myslí.. "Trvám na tom.." utvrdila ho v tom.. Sasuke pretočil očami a siahol do vrecka.. "Ale nezvykaj si na to.. Spravím to len raz a len pre to, že sú Vianoce.." povedal a nasadil si do vlasov červenú mašľu.. Sarade sa na tvári vyčaril obrovský úsmev.. Obzrela sa na Sakuru, ktorej stekali slzy po líciach. "Vidím, že sa takmer nič nezmenilo.." usmial sa Sasuke a pri slove takmer pozrel na Saradu. "Chcela som ti to povedať.. Len som myslela, že.." chcela mu to vysvetliť, no on ju prerušil. "V poriadku.. Rozumiem tomu a ďakujem ti.." pohladil ju po líci.. "A už s nami zostaneš?" prišla k nim Sarada. Sasuke nemo prikývol. Znova sa pozrel Sakure do očí.. Tak veľmi mu chýbala.. Jeho Sakura.. Jeho láska.. Jeho žena.. V tom sa ozval zvonček.. Bol to Naruto s rodinou.. Každé Vianoce chodili po večery k Sakure.. "Ahojteeeee..." vošli dnu.. Keď zbadal Sukeho, usmial sa ešte viac.. "Nič mu do toho neskočilo.." žmurkla na Naruta Sarada a Sasuke sa rozosmial. "Vitaj doma Sasuke-kun.." povedala Hinata.. "Prečo vlastne nesvietite?" spýtal sa Boruto. "Lebo niekto musel prísť vo veľkom štýle.. Však.. Ocko.." pozrela Sarada na Sasukeho. Ten jej s úsmevom prikývol. Sakuru pri tom oslovení dostali slzy a znova sa jej rozkotúľali po líciach.. Do neskorej noci sa všetci spolu rozprávali a smiali.. Sarada povedala Sakure, ako stretla svojho otca.. Ten sa celý čas len usmieval.. Má rodinu po ktorej toľko túžil.. Má úžasnú a nádhernú ženu a skvelú, šikovný dcéru.. Jeho klan sa rozrástol o ďalšieho člena.. A bolo na ňom, aby ho chránil.. Boruto aj so sestričkou sa chválili, čo všetko dostali na Vianoce, dali darček Sakure aj Sarade, a zobrali si spod ich stromčeka tie svoje.. Boli to krásne biele Vianoce.. Až a až keď Naruto s rodinou odišli domov a bolo počuť len praskanie dreva v kozube, nastala krásna idylka.. "Ehm.." odkašľala si zrazu Sarada a keď upútala pozornosť oboch, usmiala sa a pozrela nad nich.. Stáli presne pod imelom.. Sakura sa začervenala.. On ju ešte nikdy nepobozkal.. Ani počas tej nádhernej noci.. Vlastne ju vtedy bozkával.. Všade, len nie na ústa.. Sasuke sa uškrnul a už potom nečakal na nič.. Rýchlo a dravo pobozkal tú ružovo-vlasú osobu pri ňom.. Bol to ich prvý bozk.. Nezabudnuteľný.. Ako celé tieto prvé spoločné Vianoce..

"Sarada!" zakričal na ňu, keď vybehla z domu. "Musím ísť! Máme prvú misiu!" zvolala a znova sa rozbehla preč, no on bol v sekunde pre ňou.. "Niečo pre teba mám.." povedal.. "Ale rýchlo oco.." súrila ho.. Sasuke len pretočil oči a vytiahol z vrecka fotku.. "Keď sa niečo zlé stane a nájdu pri tebe toto, nič si nikto nedovolí, lebo všetci sa budú báť tvojho otca.." uškrnul sa. Sarada chytila fotku do ruky.. Bola na nej ona, jej mama a jej otec.. Kútiky úst sa jej zdvihli hore.. Toto je lepšie ako tá, ktorú jej Sasuke pokrčil pri ich prvom stretnutí.. Lebo na tejto sú všetci pokope.. Pozrela na svojho otca a uškrnula sa úplne rovnako.. "Keď sa niečo zlé stane, nakopem im všetkým zadky tak, ako ma to učil môj otec.. Ale fotku si nechám.. Aby som vám mala stále pri sebe.." žmurkla na neho a už jej nebolo..



THE END :)
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Mia Mia | Web | 9. ledna 2016 v 14:09 | Reagovat

To je krásný konec. Nestává se mi často, že by se mi konce líbily ale tehle je suprovej :3

2 Bori Bori | Web | 30. ledna 2016 v 12:48 | Reagovat

Ahoj moc krásná povídka ;) Doopravdy nádherná, právě v poslední době jsem přemýšlela, že přestože poslední manga vyšla už celkem dávno o Saradě je minimum povídek. A taky můžu říct, že tahle je jedna z nejlepších jaké jsem kdy četla. Moc děkuji, že si ji napsala Bori
P.S. Taky píšu o Saradě jednu doufám slušnou povídku ;)

3 Misao Misao | Web | 1. února 2016 v 12:20 | Reagovat

Ďakujem obom.. Áno, práve preto som to napísala, lebo ich je tak málo.. Som rada, že sa páčila :) Určite si pôjdem niečo od teba prečítať Bori, len teraz nič nestíham, tak až niekedy neskôr, keď dokončím bakalárku :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Dúfam, že sa vám na mojej stránke páči a ak by ste mali hocijaké pripomienky, napíšte mi.. Arigato :)